Systém výučby znepokojuje študentov francúzštiny | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 26. ročník

Systém výučby znepokojuje študentov francúzštiny

Do rubriky Kauza napsala Eva Medvecová (Pondělí, 25. listopad 2013)

Francúzsky jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte láka nejedného nadšenca lingvistiky a literárnej vedy. Avšak nájdu sa študenti nespokojní so systémom výuky. Vravia, že je viacero nedostatkov, ktoré ich dostávajú do komplikovaných situácií a oberajú o motiváciu pokračovať v štúdiu.

Nejasná organizácia a nedodržiavanie termínov spôsobuje študentom často stres. V systéme vládne podľa nich chaos. „Bolo takmer nemožné zistiť presný termín štátnic a poradie študentov. Navyše o tom, či sme k nim pripustení, sme sa dozvedeli len týždeň vopred, pretože sme stále nemali výsledky skúšok a opravené práce. Spolužiačka napríklad dostala posudok svojej bakalárky len desať minút pred obhajobou,“ hovorí absolventka francúzštiny Eliška Pustějovská.

Mnoho študentov musí predĺžovať štúdium

Podmienkou ukončenia povinných predmetov a postupu do ďalších semestrov je napísanie prác ako resumé, alebo takzvané dissertation. Splniť kritéria hodnotenia týchto prác je pre viacerých študentov problematické. „Okrem jazyka, schopnosti písať a formulovať myšlienky, sa hodnotí aj to, či vieme správne uvažovať. Je treba mať názory, s ktorými sa stotožňujú lektorky,“ vraví Pustějovská, ktorá si myslí, že hodnotenie nie je celkom objektívne.

Ani po opakovaných pokusoch a tréningu počas semestra nie sú niektorí schopní naplniť požiadavky vyučujúcich. Predlžovanie štúdia je tak na tomto odbore bežné. „Rozhodne by som navrhovala zmeniť systém dissertation. Formálnu a jazykovú stránku je určite dobre známkovať, ale predsa nikto nemôže diktovať, či je tvoja myšlienka správna,“ myslí si študentka tretieho ročníka, ktorá si nepriala byť menovaná.

Hodnotenie však vyučujúca Beatrice Vicaire nevníma ako problematické. „Dôvodom, prečo niektorí študenti neuspejú v tejto skúške, je nízka úroveň jazyka. Keď si potom predmet zopakujú o rok, výrazne sa zlepšia,“ komentuje situáciu lektorka francúzštiny Vicaire. Vedúci katedry Petr Kyloušek, ktorý už tento konflikt riešil, tvrdí, že k štúdiu Francúzskeho jazyka a literatúry patrí zvládnutie písomnej práce tohoto špecifického typu. „To vyžaduje nielen kvalitné premýšľanie, ale tiež intelektuálnu disciplínu a presnosť výrazu. Nie všetci naši študenti to zvládnu,“ vysvetľuje.

Chýba dialóg a odozva

Študentov francúzštiny viac než náročnosť štúdia trápi systém výuky a prístup niektorých vyučujúcich. Študenti by z ich strany ocenili viac empatie. “Na hodinách chýbal priestor na dialóg, ľudský prístup učiteľov a diskusia sa väčšinou nestíhala,“ podotýká bakalárka Pustějovská.

Väčšinu predmetov na francúzštine dnes majú v e-learningovom portáli, v Elfe, kde každú chvíľu pribúdajú úlohy na vypracovanie. Vypracované úlohy niektorých predmetov zostávajú často bez spätnej väzby. „Mnoho ľudí odchádza zo školy z dôvodu úplne pretechnizovaného a zle fungujúceho systému, ktorý študenta nielen otrávi, ale tiež ho môže rázne potupiť. Má taký pocit, že musí byť neustále v strehu, pretože nikdy nevie, aký kostlivec mu vypadne zo skrine, ktorá sa volá IS alebo Elf,“ objasňuje nemenovaná študentka tretieho ročníka.

Taktiež nedostatok béčkových kreditov predstavuje pre francúzštinárov komplikáciu. Tých je podľa šablóny potrebné mať za bakalárske štúdium minimálne osemdesiat. „Fakt, že kvôli nedostatku béčkových kreditov je lepšie zvoliť si dvojodbor, sa však študenti často dozvedia až počas štúdia. Žiadna príručka vyložene neupozorní na to, že študent môže mať následne problém. Myslím, že by bolo vhodné na podobné veci upozorniť budúcich záujemcov o štúdium tohto odboru,“ podotýka nemenovaná študentka.

Pustějovská hovorí, že béčkové predmety síce sú zaujímavé, ale je náročné ich stíhať. V jednom semestri musia mať študenti jednoodborového štúdia bežne šestnásť predmetov, keďže hodnota každého predmetu je obvykle dva až tri kredity.

Chybou môžu byť nenáročné prijímačky

Nedostatky však majú aj samotní študenti. Vyučujúci nie sú spokojní so znalosťami jazyka nastupujúcich študentov. Cez prijímaciu skúšku prejdú aj takí, ktorí nemajú potrebnú úroveň na to, aby štúdium zvládli. „Nemyslím, že náročnejšie príjimačky by boli dobrým riešením. Takto majú šancu a možnosť študovať všetci. Tí slabší sa potom môžu zlepšovať,“ hovorí Vicaire.

V každom ročníku nastúpi na bakalárske štúdium takmer stovka študentov, niekedy je počet vyšší. Do tretieho ročníka sa ich však dostane sotva dvadsať. Viacero študentov odíde po prvom ročníku. Niektorí neprejdú skúškami, iní si to rozmyslia hneď ako zistia, že ich úroveň francúzštiny nie je dostatočná.

blog comments powered by Disqus