Fakulta kladie prekážky dlhodobým študentským projektom

Do rubriky Tribuna napsal Ondrej Lunter (Pondělí, 11. duben 2011)

Fakulta je dobrý hospodár, ale nie až tak dobrý stratég. V snahe udržať sa v období vládnych reštruktívnych opatrení v čiernych číslach zaviedla opatrenia, ktoré kladú prekážky rozvoju dlhodobých študentských projektov.

Vo februári akademický senát našej fakulty schválil pravidlá pre hospodárenie na tento akademický rok, podľa ktorého sa na rozdiel od predchádzajúceho obdobia spoplatňuje užívanie miestností. Fakulta sa tak snažila vyriešiť svoju ťaživú situáciu v súvislosťou s prepadom príjmov. Slovami dekana Rabušica „kvôli zníženým príspevkom chýba trinásť a pol miliónov.“ Študentské spolky poukazujúce na likvidačnosť takéhoto nariadenia boli odkázané na štipendijný fond našej fakulty. Na organizáciu takých udalostí môžu žiadať o čerpanie zo štipendijného programu pre oceňovanie mimoriadnych výkonov študentov.

Podľa nového nariadenia má mať štipendijný fond určený na organizáciu udalostí vyhradených dvestopäťdesiat tisíc korún. Podľa slov predsedu štipendijnej komisie Jana Holzera sa tak počíta s podporou siedmich až ôsmich projektov za rok. Každý z nich teda získa len asi tridsaťpäť tisíc korún.

Takto koncipovaný rozpočet pravdepodobne pokryje požiadavky jednorazových aktivít, prípadne organizáciu malých študentských akcií. Nie je však optimálny pre organizáciu intenzívnych dlhodobých projektov. Nechcem kritizovať nášho jediného chlebodarcu štipendijný fond. Je vôbec zázrak, že v súčasných rozpočtových opatreniach vlády existuje. Rád by som ale poukázal na nedostatky súčasného kompromisu študentov a fakulty.

V decembri prebehla na fakulte pilotná debata projektu Masarykovej debaty, ktorú organizujú študenti našej fakulty. Cieľom organizátorov je prostredníctvom mesačného cyklu debát oživiť verejnú diskusiu na české pomery novým diskusným formátom v ktorom sú konfrontované názory na rôznorodé aktuálne spoločenské problémy. Projekt zaujal Českú televíziu a v tomto momente s ňou organizátori jednajú o podmienkach spolupráce.

Projekt okrem spomenutého filantropického rozmeru má tiež strategický význam pre samotnú fakultu a univerzitu. Debaty mimo kritickej diskusie prinášajú na pôdu fakulty radu významných česko-slovenských osobností (František Janouch, Martin Bursík, Jakub Patočka, Petr Pithart, Jaromír Štetina a ďalší). Hostením takejto debaty sa zvyšuje povedomie a význam fakulty ako aj univerzity v národom meradle.

Minimalistický rozpočet jednej debaty je dvadsať štyri tisíc korún. Jeho významnú časť tvorí prenájom auly (takmer osem tisíc). Štipendijný fond prirodzene nie je schopný niesť dlhodobú ťarchu takéhoto rozpočtu. Ako organizátori musíme nájsť iné formy financovania projektu. Z pohľadu minimalizácie nákladov organizácie tak stojíme pred otázkou ďalšieho zotrvania projektu na pôde našej fakulty.

Prenájom našej auly je výrazne drahší ako prenájom podobnej veľkokapacitnej miestnosti na iných fakultách Masarykovej univerzity. Z toho hľadiska je pre projekt odchod na inú fakultu racionálnym krokom. Je to však nutné a žiaduce? Nie je možné upraviť súčasné systémové nastavenie spoplatnenia miestností tak, aby Fakulta sociálnych štúdii nebola pre existenciu perspektívnych a dlhodobých projektov v komparatívnej nevýhode oproti iným fakultám? Uvedomuje si vedenie fakulty, že vplyvom opatrení pozitívnych pre rozpočet zároveň prichádza o projekty, ktoré sa podieľajú na pozitívnom obraze fakulty pred verejnosťou?