Zmena financovania obmedzí fakultné vedecké inštitúty

Do rubriky Věda napsal Miroslav Vlček (Sobota, 15. říjen 2011)

Vedecké inštitúty pôsobiace na našej fakulte čaká v dohľadnej dobe výrazná zmena. Meniť sa nebude len spôsob ich financovania, ale aj ich personálne zloženie či predmet výskumu. Niektoré úplne zaniknú a niektoré čaká zlúčenie.

Ako prebehne očakávaná transformácia ústavov našej fakulty bude jasné po tom, čo budú katedry vedieť, koľko peňazí na vedu v nadchádzajúcom roku dostanú. To určuje Metodika hodnotenia výsledkov výskumu a vývoja z dielne Úradu vlády Českej republiky. Metodika hodnotí prácu ústavov formou bodov. Body sú prideľované za publikácie v odborných časopisoch, publikácie monografií, za patenty, vývoj software a podobne. Financovanie zo štátneho rozpočtu je ale len časťou financovania vedy na vysokých školách. Istý objem prostriedkov budú pracoviská získavať z grantov či od svojich partnerov tak, ako tomu bolo doteraz.

Pracovníci ústavov skúmali politikov aj deti s dyslexiou

Pri našej fakulte fungovali štyri vedecké ústavy. Prvým z nich bol Inštitút pre výskum reprodukcie a integrácie spoločnosti (IVRIS), vedený sociológom Petrom Marešom. Pracovníci tohto inštitútu publikovali práce týkajúce sa skúmania rodiny, sociálneho vylúčenia, sociálnej identity, trhu práce a podobne.

Vedcov z Inštitútu výskumu detí, mládeže a rodiny (IVDMR) viedol profesor psychológie Petr Macek. Zaoberali sa prevažne výskumom adolescentov, mladých dospelých, internetu a jeho vplyvu na jedinca, rozumovo nadanými deťmi s dyslexiou a ďalšími otázkami súčasnej psychológie.

Inštitút pre komparatívny politologický výskum (ISPO) viedol Petr Fiala z Katedry medzinárodných vzťahov a európskych štúdií. Roman Chytilek, vedecký tajomník inštitútu, považuje za najväčší úspech to, že politológia v Brne, ktorá tu mala po roku 1989 menšiu tradíciu ako ostatné spoločenské vedy, sa dostala na medzinárodnú úroveň. Pracovníci inštitútu sa zaoberajú politikmi, politickými stranami, organizovanými záujmami a sociálnymi hnutiami či voľbami.

Sociológ Ivo Možný viedol Inštitút regionálnej žurnalistiky (IREŽ). Tento ústav sa od ostatných líšil tým, že jeho prioritným cieľom nebol výskum, ale spolupráca s vydavateľstvom Vltava-Labe-Press. IREŽ školil regionálnych novinárov denníkov po celej republike a na druhej strane zabezpečoval prax našich študentov v redakciách Deníka.

V budove našej fakulty sídlil aj Medzinárodný politologický ústav (IIPS). Viedol ho Oldřich Krpec, no tento ústav bol univerzitným pracoviskom a nespadal priamo pod fakultu. Mal interdisciplinárny charakter a zameriaval sa na vydávanie politologických a iných publikácií, na organizovanie seminárov, prednášok a ďalších popularizačných akcií. Krpec vyzdvihol aj prácu tímu ústavu zameraného na energetickú bezpečnosť, ľudské práva, ako aj zapojenie študentov do práce ústavu.

Osud ústavov ešte nie je istý

IVRIS a IVDMR budú prakticky úplne rozpustené a potom znovu obsadené novými či staronovými pracovníkmi. Podľa toho, ako sa zmení personálne obsadenie ústavov, zmenia sa aj oblasti ich práce. Niektoré výskumy budú pokračovať, niektoré budú nahradené novými. V IVRIS sa vymení aj vedenie, do jeho čela sa postaví bývalý dekan našej fakulty Ladislav Rabušic, ktorý teraz pôsobí na Katedre sociológie.

IREŽ pravdepodobne formálne zanikne. „Pokiaľ sa na fakultu niekto obráti a bude potrebovať nejaké školenie, my to zaistíme,“ povedal vedúci Katedry mediálnych štúdií a žurnalistiky Rudolf Burgr. Celoživotné vzdelávanie novinárov bude teda prebiehať i naďalej, no v inej forme.

Možno o niečo komplikovanejšie to bude s politologickými ústavmi. ISPO a IIPS sa zlúčia pravdepodobne pod hlavičkou Medzinárodného politologického ústavu. Podľa slov súčasného riaditeľa IIPS by si mal tento ústav v najbližších rokoch udržať štatút univerzitného pracoviska aj keď priestorovo i personálne bude spadať pod našu fakultu. „Napriek rozdielnosti ústavov nebude ich zlúčenie problémom,“ uviedol vedecký tajomník ISPO Roman Chytilek.