Dlhová kríza musí byť pre eurozónu ponaučením | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 32. ročník

Dlhová kríza musí byť pre eurozónu ponaučením

Do rubriky Fakultní ruchy napsal Lukáš Sabovčik (Sobota, 29. říjen 2011)

Sálu Břetislava Bakalu zaplnilo takmer štyristo hostí, ktorí sa v očakávaní napätej výmeny názorov prišli pozrieť na ďalšiu z Masarykových debát. Keďže kríza eurozóny rezonuje celou Európou, debatná téza Východiskom z dlhovej krízy je väčšia integrácia EÚ je určite jednou z tých kontroverznejších.

Jasný postoj k téme ešte pred diskusiou vyjadruje študent práva Jozef Trško: „Väčšia integrácia určite nepomôže, keďže ide o systémové zlyhanie bánk. Doterajšie možnosti jednotlivých krajín na ich reguláciu boli dostatočné, avšak nevyužívali sa.“ Neočakáva pritom, že by ho diskusia presvedčila o opaku. Debata sa začína, moderátor predstavuje rečníkov. Tézu obhajujú Zdeněk Kudrna a Jan Macháček, protistranu tvoria Jan Bureš s Lukášom Kovandom.

Návrat k národným menám nechce nikto

Na úvod každý z diskutérov predstavuje svoj pohľad na vec. Potom už k rečníckemu pultu pristupuje Jan Macháček, komentátor týždenníka Respekt. Tento sebaisto pôsobiaci pán už z povahy svojho povolania prezentuje kritický názor: „Súčasná eurozóna je experimentálnym útvarom. Je potrebné pokročiť k útvaru federálnemu a k stabilnej menovej únii.“

Odlišným dojmom pôsobí analytik časopisu Týden Lukáš Kovanda. Hoci je jeho vystupovanie oproti predchádzajúcemu rečníkovi menej sebaisté, v očiach publika nestráca na vážnosti. „Finančná kríza je testom, v ktorom euro ani eurozóna neuspeli. Pokračujúca kríza je zároveň veľmi nebezpečná a euro prežije len vtedy, keď sa zmení podoba eurozóny,“ hrozí Kovanda.

Prejav tretieho rečníka Zdeňka Kudrnu je plynulejší, argumenty dokáže aj bez podkladov formulovať ľahko a jasne. „Riziká rozpadu eurozóny sú príliš gigantické na to, aby sme o nich čo i len uvažovali,“ tvrdí ekonóm Rakúskej akadémie vied Kudrna. V reakcii na Kovandu pripomína, že pred eurom bol vyskúšaný celý rad alternatív, ktoré boli v zásade ešte horšie.

Posledný pristupuje k rečníckemu pultu Jan Bureš, ekonóm ERA Poštovej sporiteľne. Hoci voči téze zaujíma nesúhlasný postoj, pokúša sa vybudovať medzi oboma tábormi mostík. Na jednej strane totiž súhlasí s Macháčkom, že menová únia je bez únie fiškálnej problémom, na strane druhej si však nemyslí, že bude potrebná hlbšia integrácia. „Alternatívou by mala byť cesta pomalých krokov k vylepšeniu fungujúcej menovej únie,“ hovorí Bureš. Apeluje pritom na sprísnenie pravidiel paktu stability, ako aj na nastavenie pevného mechanizmu riadeného bankrotu.

Otázky divákov diskusiu nevyostrili

Po prejavoch všetci očakávajú, že dôjde k ostrej výmene názorov, avšak otázky z publika sú vlažné a diskusia sa nijako nerozprúdi. Kontroverznejší názor prezentuje len Kovanda pri svojej odpovedi na otázku o predstave rozpadu eurozóny. Náklady naň nebudú podľa analytika omnoho vyššie, než jeho odďaľovanie, najmä ak záchrana eura nie je možná. Macháček však oponuje tým, že rozpad eurozóny zníži konkurencieschop­nosť Európy, a to hlavne voči takým veľkým ekonomikám, akými sú Čína a Rusko.

Študent Jozef Trško po diskusii svoj názor nezmenil. „Debata bola povrchná. Súhlasný tím vyhral len preto, lebo mal lepšie rečnícke schopnosti a plynulejší prejav. Nedozvedel som sa ale nič nové,“ hovorí Trško. Vyzdvihuje pritom názory Kovandu, ktorého však zároveň označuje za slabého rečníka.

blog comments powered by Disqus