Minimálne v knižnici majú zatiaľ všetko pod kontrolou. Slečny knihovníčky odkladajú knihy a zasúvajú stoličky. „Teraz je to celkom fajn, ale pred skúškovým nám trvá viac než pol hodiny, kým všetky knihy odložíme do políc,“ hovorí jedna z mladých dám, ktoré sa starajú o blaho kníh, a pokračuje: „Ešte sa nám nestalo, aby sme tu niekoho zatvorili. Traduje sa však, že v starej budove fakulty, keď ešte knižnica nebola cez noc zabezpečená, sa podarilo knihovníčkam akéhosi študenta v knižnici zavrieť. Ten tam ostal celú noc a ráno pokojne odkráčal domov.“

O ôsmej končí aj Krmítko. Fakultou tak na chvíľu zavanie atmosféra Orientu s moslimskými predavačmi zatvárajúcimi svoje bazary. Všetko sa musí upratať, poutierať, a potom stačí už len zatiahnuť oceľovú mrežu. Z átria celý ruch nezúčastnene sleduje osamelá žena v čiernom, ktorá zjavne na niekoho čaká. „Vonku je strašná zima, v živote som nebola v krajine, kde by bola taká kosa,“ hovorí Hila Zahari, pracovníčka centra zahraničných štúdií izraelskej Ben-Gurion University. Hoci sa zúčastňuje týždenného workshopu organizovaného naším centrom a v Česku je prvýkrát, s touto krajinou ju spája aj niečo viac. „Včera som sa bola pozrieť na rodný dom môjho dedka vo Frýdku-Místku. Ešte stále stojí,“ spomína na pohnutú rodinnú históriu Izraelčanka.

S príchodom nočného strážnika však končí rozhovor aj orientálne mystériá. Je najvyšší čas z átria odísť. „Začínam o deviatej večer a končím o šiestej ráno. Mojou úlohou je umožniť vyučujúcim, aby sa v noci dostali na fakultu a mohli tu pracovať. Sú to veľmi pracovití ľudia,“ hovorí o svojom poslaní Leoš Koupil, jeden z troch nočných strážnikov súkromnej bezpečnostnej služby, ktorá dohliada na fakultu. V celej budove je zrazu ticho a keby niekto úpenlivo zakričal, možno by sa dočkal aj niekoľkonásobnej ozveny.

Útroby fakulty ukrývajú mnoho prekvapení

Hľadanie akýchkoľvek známok života zdá sa byť úplne márnym. V kancelárskom krídle fakulty tma, že by nožom mohol krájať. Na protiľahlej strane, úplne hore, sa však v slabom svetle schodiska mihajú predlžujúce sa tiene postáv, ktoré by tu už nikto nečakal. Jedna. Dve. Desať. Dvadsať. Ako had sa vinie masa prízrakov, klesajúc stále nižšie a nižšie. Nijako sa nezdržiavajú a očividne majú naponáhlo.

Pri pohľade zblízka sa však tajomná hmota mení na študentov práve skončeného Seminára mediálnych štúdií. „Trochu sa bojím, že nás tu zamknú,“ hovorí pomyselný chvost hada Daniel Zeman, študent žurnalistiky a medzinárodných vzťahov. Nevadí mu, že je ešte stále v škole, hoci nočný seminár je rozhodne vyčerpávajúcou záležitosťou. O to viac, ak sa na každej hodine nevyhne testu z povinnej literatúry. „Fakulta však v noci pôsobí kľudne, bez ľudí je taká majestátna. Vyžaruje z nej aura vedenia,“ opisuje Zeman pocity, ktoré v ňom temné chodby vyvolávajú. Vzápätí už ale uteká za ostatnými. Nakoniec, aj veda má svoju pracovnú dobu.

Samotné schodisko fakulty nie je až také temné, ako to možno zvonka vyzerá. Vlastne, je jediným zdrojom svetla, ktorý priľahlé chodby presvecuje aspoň do pološera. Duchovia fakulty, veď to je smiešne – myslíte si až dovtedy, kým vám poloosvetlenou chodbou nekráča v ústrety kráľ a jeho šašo. Žiarivá koruna na hlave jej nositeľa prezrádza, že sa nejedná o každodenný zážitok. Na duchov fakulty však trochu málo akademické, žeby vytúžené stretnutie tretieho druhu?

Ako sa to vezme. Partia amatérskych hercov z divadla P.U.D., odetá do šialených kostýmov najrôznejších tvorov rozprávkovej ríše, má práve skúšku. „Pracujeme dlho do noci, lebo decká sú z rôznych fakúlt a najlepšie je skúšať takto. Vo výsledku trvá naskúšanie päťminútovej scény aj hodinu, takže je to časovo náročné,“ hovorí za súbor Ondřej Halámek. Skúška je v plnom prúde a herec, hrajúci v pripravovanej rozprávke vlka, sa po rýchlom prezlečení mení na úplne inú postavu. Človek, ktorý rozprávku nesledoval celú, by mohol mať pocit, že vidí jednu z Becketových absurdných drám.

Je niečo málo po desiatej a pohľad zvonku na fakultu zahalenú v hmle je veľavravný. Ako osamotený záchranný maják na útese, ako čarovná chalúpka v hlbokom lese, svieti už tradične na štvrtom poschodí okno kancelárie doktorandov katedry MVES. Za počítačom, nad ktorým sa vyníma nápis Spoločenské vedy sú len aplikovanou filozofiou, sedí Matthew Rees. V miestnosti, kde je asi desať stolov, nie je už okrem Matta nikto.

„Dnes robím korektúry v jednom anglickom texte môjho kolegu. Často však ostávam dlho, je tu pokoj a ticho. Človek tak môže nerušene pracovať,“ vysvetľuje svoje pohnútky Rees. Na fakulte trávi takmer každý večer v týždni, častokrát až do polnoci. „Väčšinou som tu sám, aj keď niekedy mi robí spoločnosť kolega Vilímek. S ním sa stretávam vždy, keď potrebuje kľúče od kopírky,“ poodhaľuje nočný život pracovitého doktoranda Rees. V kancelárii napriek tomu ešte nikdy neprespal. Ako so smiechom dodáva, raz sa mu síce v škole zaspať podarilo, ale to bolo o štvrtej popoludní.

Nebezpečenstvo, kam až oko dohliadne

Po opustených chodbách sa však nepreháňajú len falošní králi, či kopírovaniachtiví doktorandi. S veľkou pravdepodobnosťou v nich môžete naraziť aj na anglickú lektorku Šárku Roušavú. „Učebne na fakulte sú už natoľko vyťažené, že nejaká voľná sa pre nás často nájde až večer. Vtedy mávame semináre aj do pol ôsmej a ja v práci ostávam až do nočných hodín,“ vysvetľuje Roušavá nečakané stretnutie. „Nijako veľmi mi to ale neprekáža. Už ako študentka som zvykla pracovať do druhej či tretej v noci, a tento zvyk som si preniesla až do dospelosti," uzatvára sympatická lektorka, pokračujúc vo svojej ceste za nočným pouličným mrazom.

Na piatom poschodí, v hale pred veľkou posluchárňou, do tmy žiaria nápojové automaty. Hra mdlého šera s odtieňmi zelenej, červenej a modrej akoby zhmotnila surrealistický sen. Späť do reality však každú rozcitlivenú dušu dostane menej mystická káva, ktorá chutí stále rovnako. Určite si však svojich fanúšikov nachádza v radoch moderátorov Rádia R počas ich dvadsaťštyriho­dinového vysielania Ospalého rána.

To sa dnes síce nevysiela, ale v eRku to napriek tomu žije. „Vysielame hudbu zo soundtrackov a veľmi nás to baví. Pre mňa bolo rádio vždy snom,“ hovorí Veronika Bartoňová, študentka VUT a tiež jedna z moderátoriek nočnej show s názvom S-Zone. Zároveň tým vyvracia podozrenie, že sa pod rúškom noci, ako člen kriminálnej skupinky, snažila odcudziť drahú rozhlasovú techniku pre účely výskumu na svojej alma mater.

Pred polnocou je budova školy takmer prázdna. Ostávajú v nej len Matt Rees, ktorého jedinou pracovnou činnosťou je pravdepodobne už iba hľadanie mín, a chlap na vrátnici, ktorý nesmie ani na chvíľu zaspať. „Tak dva alebo tri roky dozadu, okolo jednej v noci, som šiel na obchôdzku a na treťom poschodí som si na kanceláriách všimol štyri vylomené dvere. Napodiv nič nezmizlo," popisuje Koupil záhadné udalosti.

Tak predsa sa fakultou preháňajú nejaké nadprirodzené sily? Možno poltergeist študenta, ktorý blúdi po celé generácie akademikov z kancelárie do kancelárie a márne sa dovoláva tretieho opravného termínu. „Nič také, nakoniec polícia páchateľa našla. Bol to nejaký študent, ducha som v škole ešte nevidel," s úsmevom robí prietrž všetkým dohadom strážnik, ktorý si občas trúfne prejsť fakultou aj bez baterky. Na rozdiel od nás sa totiž duchov nebojí.

blog comments powered by Disqus