Atmosféra však veľmi rebelská nie je. Nesie sa skôr v očakávaní príchodu ďalších protestujúcich, ktorí sa po hodine nie a nie dostaviť. Študentov je na mieste síce poriedko, zato ponuka protestných materiálov je veľká: „placky za dvacku“, letáky, plachty a kartóny na maľovanie. Dostavila sa dokonca aj Česká televízia a mapuje situáciu. Na večer je pripravený naozaj pestrý program, mnoho zaujímavých prednášok a vystúpení sa však nanešťastie navzájom prekrýva. Keďže autorka článku nie je ani po dlhých rokoch nacvičovania schopná bilokácie, približuje aspoň jeho zlomky.
Šál pre Masaryka, hudba pre študentov
O šiestej hodine je ponocovanie oficiálne zahájené a z dlhého postávania trochu zmätení diváci očakávajú Slam poetry s kúzelníkom. Tí sa však neukázali a na scénu nastupujú famózni elektro-impro-maniaci Hugo a Zoe. V aule medzitým študenti počúvajú hlboké zamyslenia pozvaných hostí nad reformou a jej dopadmi. Jakub Patočka, vystupujúci proti školnému, ukončuje svoj priestor odpoveďou na otázku z názvu prednášky: „Prečo by teda predavačka mala platiť za vaše vzdelanie? Ona ho platí s nádejou, že jej potom pomôžete.“
Čas sa na chvíľu zastavuje a následne vracia späť do minulosti v Krmítku, kde cinkajú ihlice a háčiky pri protestnom pletení ponožiek a iných odevov. „Z ponožiek nakoniec upletieme šál pre sochu Masaryka,“ navrhuje hlavná pletiarka. Zaujímavé je, že slečny sa pleteniu aj napriek výzvam po celý večer úspešne vyhýbajú, zatiaľ čo študenti mužského pohlavia sa neľakajú ani viacerých vzorov háčkovania. Ako ubiehajú očká vlny na ihliciach, vedľa v spolkovej miestnosti sa v úplnom tichu naťahujú nitky a záujemcovia na netradičnom workshope skúšajú spolu s doktorkou Jarkovskou, ako chutí moc.
Divadlo aj múdre slová
Rýchly a veselý sled prezentácií z projektov predvádzajú Aktivisti v pohybe z Be International. „Môžete sa ponúknuť koláčmi, čo nám ostali z vianočného ruského večierka,“ núka účastníkov moderátorka. O chvíľu neskôr poslucháči v komornej sále Hudobnej fakulty odmeňujú nadšeným potleskom záverečné číslo multižánrovej umeleckej improvizácie. Trio spevákov v lakovkách teatrálne vyspevuje O Sole Mio a dav sa pomaly presúva tancovať na svižný koncert Martina Evžena Kyšperského a Aleša Pilgra späť do átria. V plnej a tmavej učebni na treťom poschodí sa študenti kochajú Úžasným divadlom fyziky. Nadšený experimentátor predvádza, ako oblbnúť naše oči troma farbami, donútiť k spevu lampy z Ikea, ako sa dá zasmiať na fotobunke, či ako zahrať Boba Marleyho na „optickej gitare“. Atmosféra je výborná a nikomu sa nechce odísť. „Skvelé predstavenie! Bolo to ako vystúpenie kúzelníka, len bez mágie,“ hodnotí ÚDiF diváčka Diana.
Proreformne je naladená docentka Eva Műnsterová z Vysokého učení technického, ktorá v aule prednáša o problémoch reformy. „Reforma je nutná. Školstvo nemôže prežiť v takej podobe, v akej teraz je. Je potrebné vypracovať fungujúci systém hodnotenia kvality vysokých škôl, zaviesť ich diverzifikáciu a nastaviť podiel bakalárskych, magisterských a doktorandských študentov. Úspech každého zámeru je v umení komunikovať a spoliehať sa vždy na vlastný prostý rozum. Preto, prosím, čítajte, počúvajte, sledujte, pýtajte sa a zároveň dôkladne zvažujte, čomu uveríte,“ radí obecenstvu Műnsterová. Priestory fakulty pomaly pustnú, tí najaktívnejší sa ešte zapájajú do protestného bodypaintingu v spolkovej miestnosti, či do posledných diskusií. Prvý deň Týdne neklidu uzatvárajú slová jedného z členov ÚDiFu: „Poďme to nejak prežiť, tieto reformy.“
blog comments powered by Disqus