Práve v tom okamihu začína reformu a protesty proti nej registrovať väčšina študentov. Iniciatíva Za slobodné vysoké školy však vzniká dávno pred „Týdnem neklidu“. Prvá malá skupina študentov z našej fakulty sa od decembra stretáva v infoshope Pelech, kde sa spočiatku rieši hlavne ideový základ celého protestu, neskôr aj organizačné záležitosti.

„Formovať sme sa začali vďaka pretnutiu aktivity brnianskych členov iniciatívy, ktorá reagovala na udalosti po pražskom ‚Melónovom happeningu‘, s aktivitami senátorov všetkých brnianskych univerzít,“ vysvetľuje jeden z iniciátorov, študent politológie Jan Martinek.

Okázalé predstavenia

Štartovaciu čiaru protestov pretína o osemnástej hodine ponocovanie na našej fakulte s naozaj pestrým programom. Po „nevystúpení“ očakávaného Slam Poetry aj s kúzelníkom prichádzajú na scénu famózni elektro-impro-maniaci Hugo a Zoe. V aule medzitým prebiehajú prednášky a hlboké zamyslenia nad reformami. Čas sa na chvíľu zastavuje v Krmítku, kde cinkajú ihlice a háčiky pri protestnom pletení ponožiek. „Z ponožiek nakoniec upletieme šál pre sochu Masaryka,“ navrhuje hlavná pletiarka. Rýchly a veselý sled prezentácií z projektov predvádzajú Aktivisti v pohybe z Be International. „Môžete sa ponúknuť koláčmi, čo nám ostali z vianočného ruského večierka,“ núka účastníkov moderátorka. O chvíľu neskôr poslucháči v komornej sále Hudobnej fakulty odmeňujú nadšeným potleskom záverečné číslo multižánrovej umeleckej improvizácie. Trio spevákov v lakovkách teatrálne vyspevuje „O Sole Mio“ a dav sa pomaly presúva tancovať späť na našu fakultu.

V plnej a tmavej učebni na treťom poschodí sa študenti kochajú Úžasným divadlom fyziky. Nadšený experimentátor predvádza, ako donútiť k spevu lampy z Ikey či ako zahrať Boba Marleyho na „optickej gitare“. Atmosféra je výborná a nikomu sa nechce odísť. „Skvelé predstavenie! Bolo to ako vystúpenie kúzelníka, len bez mágie,“ hodnotí ÚDiF diváčka Diana. Priestory fakulty pomaly pustnú, tí najaktívnejší sa ešte zapájajú do protestného bodypaintingu. Prvý deň nepokojného týždňa uzatvárajú slová jedného z členov ÚDiFu: „Poďme to nejako prežiť, tieto reformy.“

Študenti v uliciach

Utorkové ráno patrí nášmu Halasu, ktorého členovia učia záujemcov, ako sa stať reportérom. V čase zahájenia pochodu prekvapuje protestujúcich dážď, ktorý ale nezabraňuje organizátorom sediacim na Zetore rozrážať brnianske ulice. Masa nielen študentov sa hýbe smerom k centru a striedavo skanduje „Dobeše do koše!“ a „Reformy smrdia!“ Po stranách ulíc a v oknách sa objavujú usmievajúci sa ľudia a fotografujú tento nevídaný zjav.

Obchody sú pravdepodobne odľahčené o kilá kartónu, ktoré boli použité na transparenty so sofistikovanými nápismi „Veterinári proti kastrácii vysokých škôl“, „Dobeš, do osieho hniezda ďobeš“, či „Vy ignorace, my demonstrace!“. Dokonca sa ozýva aj „home-made“ siréna. Dav sa neustále zväčšuje a pochoduje sa okruhom popri Filozofickej fakulte späť na Náměstí svobody. V najsilnejšej chvíli odhadujú organizátori počet protestujúcich na 6 tisíc duší. „Pokúšate sa o nejaký Guinessov rekord?“ pýta sa zmätene okoloidúci pán. Entuziazmus spolu s dažďom vydržal až do konca a pochod je zavŕšený rozpravou organizátorov na námestí, na ktorej už ale mnoho účastníkov nezostáva.

Vyzlečený happening

V tretí deň nepokojného týždňa obsadzujú okupanti Fakultu výtvarných umení. Popoludnie je venované serióznejším činnostiam, napríklad workshopu s česko-americkým aktivistom a umelcom Milanom Kohoutom. Pár protestujúcich, hlavne z radov organizátorov, dokonca núti zvliecť sa donaha a pobehovať po našej fakulte. Po zapadnutí slnka sa pred budovou koná „Happening vo verejnom priestore“, medzitým sa v útrobách fakulty začína naozajstná zábava.

Skvelú umeleckú atmosféru okrem piva a vína z baru udržujú kapely Čoko Voko, The Fly Eyes, či Voodooyoudoo. Pre introvertnejšie typy sa na tichých horných poschodiach premieta Film Socialisme od Jeana-Luca Godarda a Society of Spectable nakrútený Guyom Debordom. Až do skorých ranných hodín sa za pultami činia DJ´s Piratejockey Ovčí syn, Chepukov a ďalší. „Na rozdiel od predchádzajúcich akcií tu vládne pravá umelecká atmosféra. Neviem, či to je tým výparom z farieb výtvarníkov a cigariet, alebo programom,“ zavtipkoval účastník Tomáš.

Milujeme naše školy

Vo štvrtok zaplní Náměstí svobody romantická, aj keď mierne rozpačitá atmosféra. Organizátori akcie „S vášňou pre vzdelanie“ pravdepodobne očakávali oveľa viac účastníkov. Približne päťdesiat ľudí sa ale nedá odradiť a svoju lásku k slobodným verejným vysokým školám demonštrujú za hudby saxofónu hromadným bozkom. Keďže ide hlavne o páry, ktorých je možno menej ako kameramanov z televízií, druhý bozk koluje vo veľkom kruhu a postupne sa pridávajú aj tí nesmelší. „Proti násilným reformám odpovedáme láskou,“ odkazuje nielen zúčastneným jeden z organizátorov. Átrium sa vo večerných hodinách ešte otriasa smiechom niekoľkých vytrvalcov, ktorí sa prišli pozrieť na improvizačné divadlo Ateliér.

„Týden neklidu“ je úspešne zavŕšený v kaviarni Trojka. Prichádza prvá dáma českého undergroundu Dáša Vokatá, ktorú na saxofóne sprevádza Jiří Jelínek, člen kapiel Psí vojáci a Garáž. Rozprávať sa prišli Petruša Šustrová a František Rudl.

Nejednotná organizácia

Samotná organizácia a šírenie informácií ale na začiatku týždňa nevyzerala ružovo. „Program sa dával dokopy s ťažkosťami. Všetci sa zhodneme len na obmedzenom programe, ktorý je v médiách prezentovaný všetkými aktérmi podieľajúcimi sa na ‚Týdnu neklidu‘,“ tvrdí Martinek. Ani spolupráca medzi rôznymi aktérmi nebola vždy ideálna. "Všetko začalo fungovať až po tom, ako sa komunikácia vyladila do takej miery, že sme si boli schopní na rovinu povedať, čo nám vzájomne vadí na prístupe ostatných. Napríklad, čo považujú senátori za chyby iniciatívy Za slobodné vysoké školy a naopak,“ dodáva Martinek.

Iniciatíva sa totiž stavia hlavne proti princípom a ideológii reformy, samotní senátori vidia zasa ohrozenie nezávislosti vysokých škôl. Atmosféru ale organizátori z našej fakulty hodnotili na výbornú, pretože každý účastník mal trochu iné názory a konfrontácie medzi nimi prinášali podnety pre ostatných. „Pre mňa je ‚Týden neklidu‘ za daných podmienok asi to najlepšie, čo sa mohlo stať. Diskusie skutočne prebiehali, protesty boli dobré a rečníci solídni. Čo sa týka času, akcia nám určite zmenila životy, keďže človek náhle robí prakticky na ‚plný úväzok‘ niečo, čo neplánoval. Do budúcna sa bude určite diať mnoho ďalších vecí“, uzatvára Martinek.

blog comments powered by Disqus