Čech znesie zlé jedlo, kým ho nezdražia, hovorí kritik menz

Do rubriky Fakultní ruchy napsala Terézia Šimová (Sobota, 7. duben 2012)

Začalo to rozvarenou karfiolovou polievkou pred dvoma rokmi, pokračovalo „Menzovým denníčkom“ a skončilo pri sofistikovanom názve „Filipika proti hegemonii Správy kolejí a menz Masarykovy univerzity“. Blog psychológa Alberta Kšiňana z našej fakulty si na diskusnom fóre v ISe začalo všímať čoraz viac labužníkov z radov študentov, ale aj tých, ktorí mali česť zakúsiť neopakovateľné čaro našich menz.

Obľúbeným terčom Alberta Kšiňana sa stala povestná menza na rektoráte. „Je jednoznačne najhoršou menzou. Naopak, najsolídnejšou je asi tá na Veveří. Svojho času som bol spokojný aj s Academic restaurant,“ tvrdí Kšiňan. Jedného dňa ale jeho pohár trpezlivosti pretiekol. „Rozhodujúcim popudom bolo navýšenie ceny približne pred dvoma rokmi. Vtedy som si povedal, že to už je príliš. Čech možno dokáže tolerovať nekvalitné jedlo, ale čo neznesie, je keď mu ho niekto zdražie,“ uvádza kritik menz.

Neskôr začal Kšiňan ku svojej kritike jedla a cien pripájať aj bizarné anglické preklady jedál v menzových jedálničkoch. Povestnými sa stali hlavne Cigánske halušky ako „Gipsy Gnocchi“ a Brniansky vrabec ako „Brno Sparrow“. Pokiaľ sa však jedlo v nejaký deň vydarilo, neokúňal sa to priznať: „Je niečo hnilé v menze moravskej. Asi to, že nič hnilé nie je.“ Množiace sa kritické príspevky na diskusnom fóre pravdepodobne spustili vlnu ankiet hodnotiacich menzy. „Už som v menze nejedol skoro rok, takže nedokážem posúdiť, ako veľmi sa to zmenilo k lepšiemu. Páči sa mi, že menza spustila ankety, otázkou ale je, či z výsledkov vyvodí aj nejaké zmeny,“ hodnotí snahu o zlepšenie kvality jedla Kšiňan.

Niektorí diskutujúci obvinili Kšiňana z hyperkritiky a nerozumeli, prečo sa chodí do menzy stravovať, keď mu nevyhovuje. „Je stále ťažšie chodiť do menzy ešte s niekým. Ostatní ľudia totiž nevidia zmysel v mojej sebetrýzni. Nechápu, že len transcendenciou utrpenia môžeme dosiahnuť vyslobodenie. Ježiš to chápal. Jan Palach to chápal. A mne už to tiež docvakáva,“ vysvetľuje Kšiňan.

Oddávať sa sebetrýzni však už nemá Kšiňan šancu takmer rok. Práve dokončuje jednoročné štúdium psychológie na University of Vermont a vďaka štipendijnému programu má päťkrát denne jedlo zadarmo. S tamojšími menzami je nadmieru spokojný, snažia sa tam totiž variť z lokálnych alebo bio surovín. „Hlavný prúd amerického jedenia je ale veľmi podobný českému. Američania majú tiež radi mastné jedlo, je ho veľa a je zapečené so syrom. Aj menza na University of Vermont má svoje úlety, ale aspoň používa kvalitné suroviny. Tu sa nestretnete s ošuďovaním jedál v prospech náhrad ako 30% eidam alebo točená saláma,“ pochvaľuje si Kšiňan. Pre inšpiráciu v súčasnosti uverejňuje fotografie niektorých jedál z amerických menz na Facebooku vo svojom albume s názvom „Americpaní“.

O gastronómiu sa však zaujíma len z laického hľadiska, keďže rád je a nie je mu jedno, čo je. S kritikou menz začal preto, lebo študent je vzhľadom k finančnej a časovej situácii nútený do nich chodiť. „Blog je pre mňa spôsob, ako zvýšiť povedomie o kvalite jedla v menze. Priznávam, že som svoje výčitky nikdy neriešil priamo s obsluhou. Nemám dojem, že by to malo zmysel. Dostal by som porciu neobschnutých knedieľ, keby som o ne požiadal? Dostal by som polievku, ktorá by nebola zo sáčku? Ťažko,“ obhajuje svoju stratégiu Kšiňan.