Dlhodobé výskumy priniesli medzinárodne uznávané výsledky

Do rubriky Minitéma napsala Eva Lalkovičová (Sobota, 7. duben 2012)

Tri dlhodobé výskumné projekty našej fakulty skončili v decembri minulého roka. Sociológovia, psychológovia a politológovia skúmali spoločenské javy v postmodernej spoločnosti, psychologický vývoj detí a mládeže či fungovanie politických strán v súčasnej Európe. Tieto a ďalšie výskumy významne dvíhajú úroveň fakulty v Česku i v zahraničí.

Psychologický výskumný inštitút v decembri ukončil sedemročný projekt s názvom Psychologické a sociálne charakteristiky detí, mládeže a rodiny, vývoj osobnosti v dobe premien modernej spoločnosti. V rámci neho sa pracovníci inštitútu zamerali na vývoj osobnostnej štruktúry človeka a vzťah k sebe samému, na zdravotné a sociálne riziká vývoja, či vplyv technológií a internetu. Hlavnú os výskumu tvoril projekt Európska longitudinálna štúdia tehotenstva a detstva (ELSPAC). O jeho psychologickú časť sa starala práve naša fakulta.

„Respondenti brnianskej štúdie predstavujú novú generáciu českých adolescentov. Narodili sa v období turbulentných zmien, ktoré viedli k zmene životného štýlu a hodnôt všetkých generácií. To, čo bolo v deväťdesiatych rokoch nové – sloboda názorov, cestovanie, štúdium v zahraničí – už dnešní adolescenti vnímajú ako samozrejmosť,“ odkazázala sa na výsledky zhrnuté v najnovšej monografii vedúca psychologickej časti ELSPAC Lenka Lacinová.

Aj pre mladých je manželstvo základnou osou v ich živote

Na sociologickom výskume Reprodukcia a integrácia spoločnosti sa pod záštitou rovnomenného inštitútu podieľalo päť výskumných tímov. Sedemročné bádanie tak pokrylo fenomény z celého spoločenského spektra, akými sú nezamestnanosť, migrácia a reprodukčné procesy. Výskumníci sa napríklad snažili zistiť, ako sa formuje partnerstvo a rodina. Výsledky naznačujú, že pre mladšiu aj staršiu generáciu je manželstvo základnou osou v ich živote. Takzvaní postadolescenti dnes ale viac plánujú rodinný život s prihliadnutím na kariéru a vzdelanie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa znížila potratovosť a počet nechcených tehotenstiev. Zvýšil sa však aj priemerný vek pre vydaj a prvé dieťa.

Časť výskumu sa naopak zaoberala starnutím ako biologickým, ale aj sociálnym fenoménom. Podľa výsledkov možno staršiu generáciu rozdeliť na aktívnu a pasívnu časť – teda na ľudí, ktorí aj vo vyššom veku majú záujem pracovať, a na ľudí, ktorí sa orientujú skôr na dôchodok. Tieto skupiny rôzne reagujú na ekonomické aj politické zmeny, ktoré sa ich dotýkajú odlišnou formou.

Politológovia vystúpia so svojimi zisteniami na medzinárodných konferenciách

Projekt Politické strany a reprezentácia záujmov v súdobých európskych demokraciách začal v roku 2005. Sústredil sa na skúmanie vývoja politických strán v krajinách strednej a západnej Európy, volieb či sociálnych hnutí. Za dobu svojho trvania výrazne prispel k výskumu v týchto oblastiach a nové poznatky mali ohlas nielen v akademickej obci. „Vzniklo množstvo článkov, kapitol v knihách, monografií a dve softwarové aplikácie. Usporiadali sme niekoľko medzinárodných konferencií a workshopov, projekt mal vplyv aj na výuku na fakulte. Na základe hlavných tém vznikli magisterské špecializácie v odbore politológie,“ vymenoval úspechy vedúci projektu Petr Fiala.

Výskum zastrešoval fakultný Inštitút pre porovnávací politologický výskum, ktorý sa po vypršaní výskumného zámeru v závere minulého roka združil s Medzinárodným politologickým ústavom. „Aktuálny stav fakultného ústavu sa z týchto dôvodov dá označiť za transformačný,“ uviedol zástupca riaditeľa ústavu Lubomír Kopeček. Niektorí pracovníci inštitútu boli na základe svojej publikačnej činnosti prizvaní k spolupráci na medzinárodnom projekte Encyclopedia of Social and Political Movements. Okrem publikačnej činnosti ich čakajú aj vystúpenia na medzinárodných konferenciách v Londýne.

Väčšina projektov trvá jeden až dva roky a je financovaná Grantovou agentúrou ČR. Príspevok na nedávno ukončené viacročné výskumy však fakulta dostala od ministerstva školstva. Tieto projekty spadajú pod inštitúty, ktoré na základe určitých výskumných zámerov každoročne žiadajú o príspevok na vedeckú činnosť. V súčasnosti na fakulte existujú tri takéto pracoviská, a to Inštitút výskumu detí, mládeže a rodiny, Medzinárodný politologický ústav a Ústav populačných štúdií. Posledný z nich nahradil Inštitút pre výskum reprodukcie a integrácie spoločnosti, ktorého činnosť zanikla spolu s ukončením výskumného zámeru koncom minulého roka.