Málo peňazí veľa spolkov neuživí

Do rubriky Téma čísla napsala Terézia Šimová (Pondělí, 30. duben 2012)

Spolkári na našej fakulte sa konečne dočkali štipendií na podporu svojich aktivít, štipendijný rozpočet však nestačí na podporu všetkých. Kritiku zožali aj nové pravidlá pre ich prideľovanie, s ktorými sa nestotožnili ani dvaja členovia Štipendijnej komisie a svojich funkcií sa vzdali.

Rozhodovaniu o tom, ktorý spolok štipendium dostane a ktorý nie, na našej fakulte predchádza dlhý proces. O štipendijných žiadostiach spolkov, oficiálne nazvaných ako „žiadosti na podporu kultúrnej a spolkovej činnosti“, rozhoduje Štipendijná komisia zriadená Študentskou komorou Akademického senátu. Táto komisia má päť členov a posudzuje žiadosti jednotlivých spolkov na základe určených kritérií.

„Medzi naše typické spory patrí tradične výška odmien. Hodnotíme podľa siedmich kritérií, ktorými sú dôveryhodnosť, odborný a kultúrny prínos, rozvoj schopností, spracovanie, rozpočet, propagácia našej fakulty a spojitosť s jej vzdelávacou činnosťou a zapojenia jej študentov,“ vysvetlila predsedníčka komisie Anna Matušinová.

Vďaka prvému hodnoteniu komisie spolkári i ďalší žiadatelia získavajú predstavu o celkovej situácii. Výsledok je ale iba predbežný. Nasleduje schôdzka, na ktorú predseda komisie zvolá všetkých záujemcov o štipendium. Žiadatelia i členovia komisie tak získajú spätnú väzbu a môžu sa k rozhodnutiu vyjadriť. Po nej nasleduje druhé a posledné hodnotenie.

Žiadostí je mnoho, peňazí málo

„Tento rok sme v rámci novej štipendijnej komisie posudzovali dvadsaťšesť žiadostí, pričom do výberu sa dostane každý spolok či jednotlivec, ktorý splní formálne kritériá podľa pravidiel, má garanta z radov akademických pracovníkov fakulty a odovzdá vyplnenú žiadosť do ISu,“ uviedol jeden z porotcov Jan Motal.

Výška sumy, ktorá je určená spolkom, je daná Súpisom štipendijných programov. „Pre rok 2012 činí suma 220 tisíc korún. Tie sa rozdelia do štyroch kôl a pokiaľ v jednom kole čiastku nevyčerpáme, automaticky sa prevedie do druhého kola. Žiadostí je ale veľa a peňazí, bohužiaľ, málo,“ vylíčila Matušinová.

„Po rozdelení sumy nezostane takmer ani koruna. Peňazí je veľmi málo a žiadostí primerane veľkosti školy, čiže mnoho. Osobne by som rád aspoň minimálne podporil všetky projekty, čo ale nie je možné,“ zhodol sa s predsedníčkou komisie Motal.

Podporovať by mala aj katedra

Kameňom úrazu je podľa Motala aj chýbajúce financovanie spolkov z iných zdrojov školy, napríklad z katedier. „Keď študenti nejakej katedry organizujú konferenciu alebo projekt, mala by ich katedra podporovať. Štipendijný fond by mal byť určený pre projekty, na ktoré sa nenájde podpora inde. Štipendiá nemajú saturovať náklady, ale majú byť výrazom vďaky od školy pre spolky. Vzhľadom k tomu, že škola nemá zásadné finančné problémy, je finančná podpora katedier nízka,“ povedal Motal.

Rovnaký názor zdieľa aj väčšina spolkárov. „Katedry na činnosť spolkov neprispievajú. Minimálne na našej katedre tak tomu nie je. To samozrejme neznamená, že nás katedra nepodporuje napríklad záštitou,“ hovorí doktorand politológie a zástupca Debatného klubu MU Ondrej Schütz.

Od financovania sa odvíjajú aj predložené rozpočty spolkov. Podľa Matušinovej sa v priebehu diskusie často zistí, že tie sú zbytočne nadsadené. S tým súvisí problém spoločný všetkým spolkom na našej fakulte, a to výška prenájmu. „Táto čiastka pomerne dosť zvyšovala náš rozpočet,“ povedal miestopredseda Študentskej sekcie IIPS Jan Najman. „Suma sa odvíja vždy od výšky prenájmu a počtu akcií. Ďalšie náklady sa potom odvíjajú od charakteru projektu a sú vypočítané jeho koordinátormi,“ objasnil Najman.

Nespokojnosť na oboch stranách

V poslednom kole boli podporené napríklad spolky Demagog.cz či Masarykovy debaty. Kvôli vyčerpaným financiám však nebol podporený napríklad Tanečný orchester MU alebo Festival aktívneho starnutia. Ku neodporúčaným projektom patrila aj Supervize či Debatný klub, ktorého zástupca Schütz poukázal na niekoľko problémov v poslednom projektovom kole. Tým prvým bolo podľa neho neskoré zverejnenie pokynov ku druhému kolu zberu žiadostí a následné zmätky okolo termínu zberu.

„Osobne ako problém vidím aj to, že Štipendijná komisia – pri všetkom uznaní k ich dobrým úmyslom a snahe – nemá ešte úplne jasno, aké kritériá chce a má posudzovať. Ak bolo hlavnou motiváciou zmeny systému udeľovania štipendií odstránenie arbitrárnosti a zvýhodnenia zavedených študentských spolkov, tak si nie som istý, či sa systém niekam posunul,“ zhodnotil Schütz.

Na druhej strane ani predsedníčka komisie Anna Matušinová a člen komisie Jan Motal nie sú s aktuálnou podobou rozhodovacieho procesu komisie úplne spokojní. Podľa Motala komisia rozhoduje o pridelení štipendií len na základe individuálnych, výpočtovou technikou prijatých hodnotení podľa vyššie uvedených kritérií. Rozhoduje tak vlastne online systém.

„Proces rozhodovania má končiť kolektívnym rozhodnutím komisie, rozhodnutím človeka. Navrhovali sme preto škrtnutie tretej fázy, kedy sa zadávajú finálne hodnotenia do systému, a nechať hodnotenie na Štipendijnú komisiu. To ale bolo Študentskou komorou Akademického senátu zamietnuté,“ uviedol Motal. Na rovnakej lodi sa nachádza aj Matušinová. „Spor spočíva skôr v ideovom rozkole medzi Štipendijnou komisiou a Študentskou komorou Akademického senátu. S ich deliberatívnym princípom však ja a Jan Motal nesúhlasíme. Preto z komisie odchádzame,“ vysvetlila Matušinová.