Čudný aprílový Majáles | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

Čudný aprílový Majáles

Do rubriky Univerzita napsala Eva Lalkovičová (Sobota, 28. duben 2012)

Od ôsmej hodiny večernej sa pred klubom Fléda schádzajú prví nedočkavci, aby si obsadili s kamarátmi stôl ešte predtým, než začnú prichádzať davy študentov smerujúce na univerzitný Majáles. Sklamaní odchádzajú zase von. „Ešte nikoho nepúšťame,“ hovorí svalnatý ochrankár a zatvára dvere.

Tie sa otvárajú až s takmer dvojhodinovým oneskorením. Bohužiaľ, nikto sa už asi nedozvie, čo sa vlastne stalo a prečo zábavychtiví študenti zatiaľ robili tržby priľahlým podnikom. Fléda sa plní pomaličky, za prvých rytmov elektronickej hudby. Na „party stage“ to rozbieha DJ Sedlive, mixujúci aj aktuálne tanečné hity, no ani tými sa mu nepodarí prilákať väčšie množstvo ľudí. Až okolo polnoci sa pred ním vytvorí menšia tancujúca skupinka.

O desiatej sa otvára aj hlavný „stage“, na ktorý prichádza kapela Live More. Punkrockeri zo Zlína síce hrajú pred neveľkým publikom, ale koncert si očividne užívajú. Skvelou náladou nakazia aj divákov a už po pár skladbách roztancujú väčšinu prítomných. V tom pokračuje aj ďalšia skupina, Cookies z Přerova. Sála sa viac napĺňa pred najväčším očakávaním večera, slovenskou zostavou Puding Pani Elvisovej. Počas ich koncertu to v publiku doslova vrie, aj keď kvôli celkovému posunu hrajú už s vyše hodinovým oneskorením. Koncertnú šnúru uzatvára domáca kapela Overhype.

Hoci do klubu prichádzajú ďalší ľudia aj po polnoci, ani zďaleka sa nedá povedať, že by bol plný. Po skončení koncertov sa o zábavu starajú ďalší dídžeji Partyboy a High Selecta. Ľudia sa bavia na bare, zhovárajú sa, hrajú stolný futbal, občas sa niekto odvážnejší pokúsi roztancovať prítomných. Celá akcia sa teda nesie skôr v umiernenom duchu. Napokon, ide o prvý, možno trochu pokusný, ročník vlastného majálesu Masarykovej univerzity. Snáď tým sa dá vysvetliť chýbajúca organizácia či oneskorený začiatok. Je však škoda, že celé podujatie akosi zapadlo prachom, akoby o ňom nik poriadne nevedel. Prichádzajúci ľudia čakali zrejme poriadnu párty, dostali ale iba nemastný-neslaný odvar. Ako povedal jeden z účastníkov, mohla to byť párty ako každá iná, tak prečo univerzitný Majáles? Chýbal moderátor, ktorý by akciu uviedol, chýbala téma univerzity, chýbala súdržnosť. Ak sa na Flédu 24. apríla niekto iba náhodne zatúlal, zrejme ani netušil, že všetko sa koná pod záštitou Masarykovej univerzity.

Prvý „munijáles“ bol teda trochu rozpačitý, trochu nesmelý, ale stále iba prvý a snáď sa organizátori do budúcna poučia. Napriek všetkému sa ľudia zabávali, o čom svedčí aj fakt, že na „party stage“ sa tancovalo do neskorých hodín.

blog comments powered by Disqus