Do lavíc zároveň so škôlkármi?

Do rubriky Minitéma napsal Martin Habčák (Středa, 5. listopad 2008)

Určite nie som jediný, komu pri letmom pohľade na výukový kalendár napadlo, že si z nás asi vedenie univerzity, rektorom počnúc a vrátnikom končiac, robí nemiestne žarty. Pretože ako sa tak zdá, keby začiatok semestra závisel len na profesorskom zbore, výučba by pravdepodobne začala až niekedy v polovici októbra. Počas septembra totiž vedeckí pracovníci žúrujú na vedeckých konferenciách od výmyslu sveta a rozhodne sa im nežiada tráviť svoj čas exhibíciou pred stovkami znudených pohľadov. A ja dodávam – presne tak to má aj byť!

Veď uznajte, kto to kedy videl, aby vysokoškolský študent zasadal do lavíc div že nie zároveň s čerstvým prváčikom na základnej škole. Študent, ktorý sa na rozdiel od toho prváčika snaží vychutnať si posledné letné dni na zahraničnom pobyte, alebo si odpracovať posledné hodiny na plný úväzok. Hodiny, ktoré napríklad zavŕšia celoletné snaženie ústiace do kúpy vytúženého notebooku a tak aj skvalitnia jeho prácu počas školského roku.

Áno, na fakulte máme možnosť prehlbovať svoje sociálne cítenie, a takisto si užívať študentský život v početných brnianskych „hospůdkách“. Ale nie je lepšie prehlbovať svoje sociálne cítenie s partiou priateľov niekde v prítmí horského lesa, využívajúc jedny z posledných teplých a dlhých dní? Veď práve september patrí, čo sa počasia na horách týka, k tým najstabilnejším mesiacom v roku. Alebo čo tak si vychutnať nočný život prímorského mestečka oprosteného od záľahy turistov, ale ešte nie príliš ospalého? Pri všetkej úcte ku hromade povinnej literatúry, bez mihnutia oka vymením takto strávený týždeň za vyššie študijné obrátky počas semestra.

September vnímam ako čas, ktorý už nie je prázdninami, ale nie je ešte ani obdobím nabitým študijnými povinnosťami. Čas, kedy konečne môžem dlhšie pobudnúť s kamarátmi, s ktorými to počas prázdnin či školského roku kvôli kalendáru napratanému až po okraj všakovakými akciami a podujatiami nie je možné. Je to čas, kedy má tak nejako každý chvíľu voľna.

Načo mi bude voľný týždeň pred Vianocami, keď ním oproti „normálnemu“ režimu nezískam nič? Skúškové z januára aj tak nikto nepreloží a keby aj, v predvianočnom zhone rozhodne nie som ochotný myslieť na vplyv Fukuyamových teórií na medzinárodný systém. Navyše, ten hlúpy týždeň je úplne nanič, keďže všetci moji kamaráti z domova ešte naplno zarezávajú v univerzitných učebniach, a naopak všetci kamaráti z Brna sú už dávno doma. Čo s takým týždňom? Nič, len odpísať a zaradiť do zložky „Premárnený čas“. Preto dúfam, že tohoročný začiatok semestra bol len výnimočným excesom zapríčineným okolnosťami, a nie začiatkom, povedzme si otvorene stupídnej tradície.