Festival o domorodcoch ukázal, že o Rómoch toho stále veľa nevieme

Do rubriky Fakultní ruchy napsala Katarína Bradáčová (Pátek, 16. listopad 2012)

Ako prvá ma zaujíma vôňa. Netypická, iná – taká, ktorú v našich končinách nezvyknem cítiť. Po chvíľke pátrania sa mi naskytne pohľad na hŕstku ľudí a zopár stánkov s netradičným občerstvením v átriu našej fakulty. Festival venujúci sa tematike domorodých ľudí navštevujem po prvýkrát.

„V dnešnej dobe žije na Zemi približne tristopäťdesiat miliónov domorodých ľudí vo viac ako sedemdesiatich krajinách. Niekedy ako väčšinová populácia, častejšie ako minority. Domorodí ľudia žijú v súlade s prírodou, o ktorú sa starajú už po stáročia. Pokiaľ do ich teritórií nezavíta externý činiteľ, budú v tom pokračovať aj naďalej,“ hovorí riaditeľ festivalu Václav Pecl. Pri pohľade na programový letáčik mám hneď jasno. Možno to bol inštinkt, možno fakt, že som Slovenka. Prednáška a krátky film venujúci sa rómskemu problému ma však prekvapili.

Počas čakania na prednášku „Rómovia a príroda“ sa mi naskytne možnosť preskúmať okolie. Tak trochu sterilné prostredie átria našej fakulty dostáva zrazu iskrivý šmrnc. Vonný opar, ktorý sa nesie halou, navodzuje príjemnú atmosféru. Ochutnávka netradičných hmyzích pokrmov alebo čaju z cezmíny paraguajskej láka množstvo návštevníkov.

Úvodné slovo študenta humanitnej environmentalistiky Vojtěcha Pelikána upriamuje moju pozornosť na prezentáciu Rómovia a ich spätosť s prírodou. To, ako blízko je ich kultúra spojená s prostredím, v ktorom žijú, sa odráža v ich tradíciách a zvykoch. Otázne však je, či tento model nie je už minulosťou. Skupiny Rómov, žijúce najmä v mestách, sa z tohto konceptu vymykajú.

Každý príbeh má dve strany

Po skončení hodinovej prednášky začína premietanie krátkeho, deväťminútového filmu. Dovolím si tvrdiť, že z celej ponuky filmov ma najviac zaujal práve tento. O to viac som sklamaná po jeho skončení. Dokument s autentickým názvom „Luník IX“ pojednáva o živote Rómov v najväčšom rómskom ghette na Slovensku. Ako krajanka, ktorá sa s problémom neprispôsobivých obyvateľov stretáva pravidelne, som znechutená. Drsné životné podmienky? Chýbajúca elektrina a voda? Nízka životná úroveň? A koho je to vina? Pri sociálnych dávkach, často vyšších ako je priemerná mzda pracujúceho Slováka, sa na to ťažko odpovedá. Každý príbeh má totiž dve strany. Snahou autora, Artura Čonku, ktorý do svojich ôsmich rokov žil na tomto sídlisku, bolo zachytiť podmienky, v akých musia žiť jeho ľudia. Preto sa pýtam, naozaj musia? Naozaj to nedokážu zmeniť? Aj napriek tomuto zážitku však hodnotím festival veľmi pozitívne.

„Tento festival som navštívila hneď z dvoch dôvodov. Po prvé som mala vždy blízko k prírode. Myslím, že v dnešnom svete sa nekladie dostatočný dôraz na jej ochranu a na ľudí, ktorí sú stále jej súčasťou. Po druhé som sa chcela dozvedieť viac o domorodcoch, o tom ako žijú, a aká je ich kultúra. Festival svoj účel splnil,“ hovorí Zuzana Bratová, študentka Fakulty informatiky. Je smutné, že v dnešnom stresujúcom svete mnohí ani len netušia, že sa ešte dá žiť aj inak. V harmónii s prírodou, separovaní od konzumu dnešnej spoločnosti.