Nie sme magori, odkazujú longboarďáci | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

Nie sme magori, odkazujú longboarďáci

Do rubriky Sport napsala Veronika Hunyadiová (Úterý,  6. květen 2014)

Longboarding je šport, ktorý sa už udomácnil aj v našich zemepisných šírkach a získava si čoraz viac priaznivcov. Majster Českej republiky Evžen Mašát sa mu venuje už tri roky.

Čo je to longboarding?
Je to jazda na skateboarde, ktorý je ale od toho klasického dlhší, širší a stabilnejší. Ja sa venujem downhillu, teda jazde z kopcov, pri ktorej je snaha ísť čo najrýchlejšie.

Ako rýchlo sa dá na longboarde ísť?
Najlepší jazdia asi 120 km/h. Na českých majstrovstvách sa pohybuje rýchlosť do 90 km/h, vo svete až okolo 115 km/h. Pri rýchlosti rátame aj desatiny. Keď napríklad niekto ide 101,5 km/h, tá polovica tiež už niečo znamená. Teda aspoň pre mňa. (smiech)

Ako si sa k tomuto športu dostal?
Šiel som von s kamošom, ktorý mi povedal, že má nový skate. Bolo to pred troma rokmi, vtedy som to videl a skúsil prvýkrát. Zaujalo ma to ako dopravný prostriedok. Páčilo sa mi, že na tom môžem jazdiť kdekoľvek po meste, po dlaždičkách, po koľajniciach. Povedal som si, že to hneď musím mať, ale nemal som vtedy peniaze, a tak som si ich požičal od kamaráta. Predtým som si ešte pozrel videá a zistil som, že sa na tom jazdí z kopcov. Kúpil som si teda longboard práve na jazdu z kopcov a od tej doby sa to so mnou vezie z kopca.

Funguje komunita longobarďákov?
Sme taká veľká rodina. Platí pravidlo, že ak tvoj kamoš príde sem, ukážeš mu kopce, zajazdíte si, ubytuješ ho, a na oplátku ťa potom on pozve k sebe.

Longboardu sa už venuješ na profesionálnej úrovni…
Áno. Minulý rok sa po prvýkrát uskutočnili majstrovstvá republiky, kde sa mi podarilo zažiariť a vyhrať. Pre mňa je ale dôležitá bezpečnosť a nie víťazstvo. Je to hlavne o dobrej nálade, priateľstve a zážitku, nie o súťažení.

Aká je úroveň longboardingu u nás?
Teraz už dobrá. Jazdia sa u nás aj majstrovstvá, kde sa schádzajú borci z celého sveta. Medzi špičkou sú však krajiny s veľkými kopcami – Kanada, Nemecko či štáty Južnej Ameriky.

Zdá sa, že to je nebezpečný šport…
Určite. Behom pár sekúnd naberieš stovku, ideš do zákruty, pred tebou a za tebou máš ďalších jazdcov. Občas sa človek zamyslí, či mu to za to stojí, ale nakoniec asi áno. Pravdepodobne mám aj anjela strážneho.

Potrebuje človek špeciálny tréning?
Špeciálne tréningy nie sú, každý to rieši individuálne. Niekto chodí do posilňovne, pretože longboarding je náročný na postoj, navyše musíš mať aj silné stehná. Ale myslím, že dôležitejšia je skôr psychika. Človek to musí mať v hlave, aby sa dokázal spustiť bez bŕzd z kopca.

Kde teda trénuješ a jazdíš?
Tréningy máme v premávke medzi autami, čo je ale problém. Sú vodiči, ktorí nám to znepríjemňujú. Napríklad sa za nás nalepia a zatrúbia na nás. Niektorí sú v pohode a dokonca si nás natáčajú. Po zjazde sa nás pýtajú, čo to vlastne robíme.

Čo na to polícia?
Dávajú nám pokuty 1000 Kč za to, že ideme po ceste. Sme totiž chodci a máme chodiť po ľavej strane. My ale nemôžme ísť v rýchlosti 80 km/h v protismere a už vôbec nie po chodníku. Snažíme sa s tým niečo robiť. Chceme spísať petíciu, aby sme mali rovnaké práva ako cyklisti. Bohužiaľ nemáme brzdy, ale brzdiť vieme, čo sa snažíme ukazovať aj polícii.

Ako to vníma tvoja rodina a okolie?
Podporujú ma v tom a stoja pri mne, za čo im ďakujem. Kamaráti sa o to zaujímajú a páči sa im to. Nestretol som sa s nikým, kto by ma za to odsúdil.

Komu by si tento šport odporučil?
Odporúčam to skúsiť všetkým, ktorí sa radi pohybujú po vlastných alebo pomocou svojej sily, a nie električkou alebo autom. Výhodou je, že to môžeš vziať do ruky a ísť s tým kamkoľvek.

Kde sa môžu prípadní záujemcovia o longboarding toho dozvedieť viac?
Robíme rôzne propagačné akcie, každý rok napríklad usporadúvame May Days. Je to hromadný zraz jazdcov na longboarde, kde sa zoznámime s novými ľuďmi a radíme im. Tento rok sa akcia uskutoční 9. až 11. mája.

blog comments powered by Disqus