Jesenná dávka severských filmov, už po piatykrát

Do rubriky Kultura napsal Gregor Kaclík (Úterý, 14. říjen 2014)

Aj keď sa októbrové ochladenie ešte úplne nedostavilo, melanchólii sprevádzajúcej začiatok jesene sa ujsť nedá. A práve škandinávska kinematografia, ktorú minulý týždeň priniesol Severský filmový klub, je jedna z vecí, ktorá do tejto nálady perfektne sedí.

Pre všetkých milovníkov škandinávskej kultúry je Severský filmový podzim dôverne známe podujatie, trikrát zakrúžkované v kalendári. Pre tých, ktorým snehové záveje a skoré západy slnka úsmev na tvári nevyvolajú, je to len jeden z festivalov, ktorý každoročne organizuje skupinka milovníkov severských filmov. Cieľom je priblížiť severské scény českému publiku. Ponuka filmov je vždy žánrovo pestrá a aktuálna – od DVD a televíznych premiér až po tie festivalové.

Ďalšou iniciatívou festivalu je umožniť komunite nepočujúcich plnohodnotný zážitok z premietania filmov vďaka špeciálne upraveným titulkom k filmu. Podľa slov organizátorov sú unikátne nie len v Čechách, ale možno aj na celom svete.

Aj keď som si pôvodne chcel vybrať film islandskej produkcie, bola mi doporučená sci-fi dráma LFO (Low-Frequency Oscillation), ktorá zbiera po festivaloch ocenenia, ako napríklad „Najlepši Film“, ktoré získala na sci-fi filmovom festivale v Londýne.

Zjednodušene povedané, LFO je škandinávska verzia príbehu šialeného vedca. Celý film sa odohráva v byte Roberta, zvukového inžiniera, ktorého život sa po smrti jeho ženy Clary zasekol na mŕtvom bode a väčšinu dní sa schováva vo svojej pivnici, kde sa hrá so svojimi audio- hračkami a prístrojmi. Jedného dňa sa mu podarí objaviť frekvenciu, pomocou ktorej dokáže ovládať ľudskú myseľ. Fáza, počas ktorej svoj vynález testuje iba na sebe netrvá dlho. Morálne a etické bariéry prekračuje a búra prekvapivo rýchlo a svoje zariadenie použije na svojich nových susedoch. Začne sa odohrávať trochu absurdné divadlo. Robert ho ale nezvláda režírovať a pomaly nad ním, ako aj nad sebou samým stráca kontrolu.

Nikdy sa toho na plátne nedeje toľko, aby divák nestíhal sledovať vnútorne boje hlavného hrdinu, ktorému to ešte občas príde osladiť jeho nebohá žena, ktorá sa zjavuje ako časť jeho svedomia, na ktorú počas celej tejto prazvláštnej životnej epizódy zabudol. Ale aby som už toho neprezradil priveľa. LFO je veľmi podarený nezávislý film, pýtajúci sa otázky ako: Čo by ste spravili s takouto mocou? Ako ďaleko by ste zašli? A ako veľmi by ste sa v tomto vašom svete uzavreli?

Ak ste túto oslavu škandinávskeho filmu zmeškali, nezúfajte a do 26.2.2015 si našetrite pár korún. Do Brna totiž príde Severská filmová zima. Filmy už sú vybrané a z osobných skúseností môžem doporučiť nórsku komédiu/drámu, Synové Norska.