RECENZE: Hra Kompost prináša trpezlivosť a lásku | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

RECENZE: Hra Kompost prináša trpezlivosť a lásku

Do rubriky Ostatní napsala Monika Žiaranová (Pondělí, 27. říjen 2014)

Malá miestnosť plná ľudí sediacich všade, kde sa len dá, pohár dobrého piva v ruke a na javisku pripravené tri kulisy. Undergroundovú atmosféru je cítiť všade naokolo. Žiadna prehnaná pompéznosť. Dnes je predsa na programe predstavenie Kompost divadla Napříč.

Po úspešnom prvom predstavení sa repríza divadelnej hry Kompost konala 22. októbra v komornom prostredí Kabinetu múz. Zohratý kolektív hercov, ktorí sa vo svojich bežných životoch venujú rôznorodým činnostiam od štúdia a práce v oblastiach od mikrobiológie po informatiku, sa predviedol v novej zostave, s veľkým nasadením a fascinujúcou prirodzenosťou.

Dej sa rozbieha pomaly napriek tomu, že scény sa menia veľmi dynamicky. Hneď v úvodnom výstupe získame pocit, že hra bude opisovať hnijúci život hlavných postáv. Po neblahom tušení, že mladíkovi plávajúcemu životom bez zmyslu už niet pomoci, sa prenesieme rovno do manželskej konfrontácie. Tá je vyvolaná blížiacim sa výletom na vidiek s účelom návštevy takmer zabudnutého starého otca. Očakávaná udalosť vyvráti našu ilúziu o čistých úmysloch „ajťáckeho“ manžela, nezištnej láske rozmarnej manželky a zdravom vývine pubertálnej dcéry.

Cyklus rozkladu a zrodenia

Najprv spoznávame starého otca. Bielovlasý dedko našiel svoju lásku v komposte, a cyklus rozkladu a zrodenia sa stal jeho životnou filozofiou, ktorú aplikuje veľmi špecifickým spôsobom. Ľudia, ktorých život sa zdá nezmyselný a zbytočný, dostanú pod jeho vraždiacimi rukami možnosť stať sa substrátom pre nový život v podobe jeho zeleniny. Túto „skvelú príležitosť“ dostáva aj mladík, ktorého poznáme z prvého výstupu, a ďalšou potenciálnou obeťou nie je nikto iný ako milenec starčekovej nerestnej nevesty – masér a obchodník s olejčekmi. Vyvrcholenie deja je nečakane spojené s nenápadnou postavou zakríknutého manžela.

Príliš typizované postavy nemali počas krátkeho predstavenia čas a priestor sa rozvinúť, avšak nezvratným vývojom prechádza dcéra fascinovaná smrťou a starými ľuďmi. Človek nadobudne pocit, že práve tie najkontroverznej­šie, a na pohľad najzvrátenejšie postavy sú zároveň najinteligentnej­šie. Dceŕa nahliada pod povrch vecí, hľadá odpovede na otázky, a s povrchnosťou rodičov nemá nič spoločné.

Napriek pomalšiemu rozbehu je divák veľmi rýchlo vtiahnutý do deja a trpezlivosť, ktorú prináša pestovanie kompostu, si môže nechať doma. Päťdesiatminútový orchester nazerania do skazených, znechutených či dobro konajúcich ľudí ubehne neuveriteľne rýchlo. Lásku si z kompostu odnesiete – minimálne lásku k sebe samému. Prehodnotíte svoje trávenie voľného času, aby ste sa sami raz nestali len súčasťou hnojiva bez toho, aby ste po sebe niečo zanechali.

blog comments powered by Disqus