Jednoducho prokrastinácia | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 32. ročník

Jednoducho prokrastinácia

Do rubriky Ostatní napsala Monika Žiaranová (Pátek, 31. říjen 2014)

Snáď nikdy som sa s tým slovom nestretla v takej miere, ako na vysokej škole. Teda ak mám byť úprimná, predtým som ho ani nepoznala. A teraz na mňa kričí z každej strany. Doslova aj metaforicky. Keď som pochopila jeho význam, zistila som, že ma sprevádzalo životom odkedy som sa naučila chodiť, aj to som tuším pár mesiacov odkladala. Každý to pozná. Zajtra začnem chudnúť, zajtra sa pustím do tej seminárky, zajtra zavolám babke. Príde zajtrajšok, ktorý strávim produktívne. Napríklad na Facebooku, ale potom spravím naozaj niečo užitočné, a nakonec sa vyberiem i do školy. Po nej opäť prichádza čas na Facebook a samozrejme ani večerné pivko v miestnom bare nesmie chýbať. Zrazu je zo zajtra včera.

Dnes prichádza deň BP. Deň Bez Prokrastinácie. Na obed vstanem s presvedčením, že dnes to bude iné a po prvej káve sa rozhodnem začať s písaním seminárky. Cítim veľké odhodlanie, no najskôr musím vytvoriť ideálne prostredie pre moju tvorivú dušu. Prichádza na rad upratovanie na stole, utieranie prachu na poličkách, triedenie oblečenia porozhadzovaného po stoličkách a napokon písanie všetkým priateľom, že budem niekoľko hodín nedostupná. Vtom zazvoní telefón a kamarátka mi vzrušeným hlasom oznámi, že v HM majú obrovské výpredaje a bol by hriech premeškať to. Spomeniem si na čiernu sukňu, po ktorej už dlho túžim a neváham ani minútu. Pri mojom zbesilom odchode vojde do izby čerstvo zaľúbená kamarátka s obrovskou bonboniérou od nového priateľa. Ponúkne ma, a ja ako slušne vychovaný človek si pre istotu vezmem rovno tri cukríky, nech mám energiu na tie nákupy.

Po niekoľkých vyčerpávajúcich hodinách strávených v obchodnom centre sa vraciam na intrák a cestou stretnem nového spolužiaka. V rámci utužovania priateľských a školských vzťahov ma volá na pivo, ktoré nesmiem odmietnuť. Dáme len jedno či dve a pôjdeme domov, dušuje sa. Sama tomu neverím, ale predsa idem. Zrazu príde ráno a s ním obrovská bolesť hlavy. S takouto opicou predsa nenapíšem nič! A čo si dať na ten lačný žalúdok? Zeleninu určite nie, chce to kus niečoho mastného, čo vstrebe alkohol. Pri otváraní chladničky si opäť presvedčivo vravím v hlave tie známe slová. Zajtra už určite začnem chudnúť. Zajtra určite, ale určite zavolám babke! A seminárku mám predsa odovzdať až o dva týždne…

blog comments powered by Disqus