Človek sa nemá robiť dôležitým, ale stať sa dôležitým, hovorí Muneeb Alrawi

Do rubriky Minitéma napsala Justína Malysová (Čtvrtek, 30. duben 2015)

Do Československa prišiel Muneeb Hassan Alrawi, rodák z mesta Al-Alnbar v Iraku, v osemdesiatych rokoch na štúdium inžinierskeho programu na vojenskej akadémii. Kvôli nepriaznivej politickej situácii v Iraku a úspešne rozbehnutému biznisu sa po dokončení štúdia rozhodol v Českej republike zostať.

V roku 1994 sa podieľal na zakladaní Moslimskej nadácie v Brne a od roku 2009 je predsedom Ústredia moslimských náboženských obcí Českej republiky. V rozhovore pre Halas hovorí o svojom pôsobení v Česku, brnenskej mešite a názore na niektoré svetové udalosti.

Česká republika je vaším domovom už vyše dvadsať rokov. S akými predsudkami ste sa tu zatiaľ stretli?
Za socializmu s takmer žiadnymi. Skôr s ľudskou závisťou, lebo študenti z Iraku či Líbye dostávali vládne štipendiá aj v štvornásobnej výške vtedajšieho priemerného platu. Vlna islamofóbie sa prevalila až po septembri roku 2001.

Od začiatku roka sa aktívne zúčastňujete na rôznych konferenciách po svete. Kde všade ste boli?
Bol som v Maroku, Saudskej Arábii a naposledy v Turecku, na medzinárodnej konferencii usporiadanej The World Assemby of Muslim Youth, čo je globálna sieť organizácii zameraná na pôsobenie a vnímanie moslimov v spoločnosti. Najväčšia a najdôležitejšia z týchto konferencií bola konferencia v Mekke, usporiadaná The Muslim World League. Jej hlavnou témou bol terorizmus, jeho dôvody, následky, boj proti nemu a hlavne to, ako by sme mohli oddeliť nálepku nenávistného radikalizmu od islamu.

Stali ste sa v poradí druhým predsedom Ústredia moslimských náboženských obcí v ČR. Kto bol tým prvým?
Prvým predsedom bol už zosnulý pán profesor Mohamed Alí Šilhavý, ktorý sa narodil ako Přemysl Šilhavý v Budíkovicích na Morave. S Koránom sa zoznámil počas štúdia na gymnáziu a tesne pred vypuknutím Druhej svetovej vojny dospel k rozhodnutiu stať sa moslimom.

Pocítili rovnako vyznávači islamu represie socializmu ako iné náboženstvá?
V čase socializmu musela byť akákoľvek aktivita moslimských spoločenstiev tajná. Až po roku 1989 došlo k oficiálnej obnove ich činnosti. Bol to práve pán Šilhavý, kto v roku 1991 zhromaždil v Prahe praktizujúcich moslimov a bol zvolený do čela Ústredia moslimských obcí.

Czech disease – panický strach z neznámeho

Ako to bolo so stavbou brnenskej mešity a zároveň prvej mešity na území Českej republiky?
Moslimská komunita sa ešte pred stavbou mešity, ktorá sídli na ulici Viedenská, stretávala v prenajatých pivničných priestoroch na Dobrovského ulici. No cítili sme potrebu mať vlastný dôstojný priestor, ktorý by slúžil pre potreby celej komunity. Preto sme s mojimi tromi priateľmi, na podnet jedného známeho z južného Jemenu, založili Islamskú nadáciu. Prostredníctvom nadácie sme zbierali dobrovoľné finančné príspevky na stavbu mešity. Vyskytli sa vážne problémy so získaním stavebného povolenia. Na začiatku sme si vo svojej mladíckej naivite mysleli, že je to bežná vec. Z našich domovov v Iraku, Jordánsku alebo Sýrie sme boli zvyknutí, že sa stavali tak mešity, ako aj kostoly.

Ako to vnímali Brňania?
Nepríjemným prekvapením bola realizovaná petícia spoluobčanov proti výstavbe mešity. Úplne sme chápali, že majú len prirodzený strach z neznámeho a nového. No na druhej strane si myslím, že by nemal byť nikto odsúdený, bez toho, aby dostal šancu a aby ho ľudia spoznali.

Aké aktivity robí moslimská komunita v Brne pre verejnosť?
V mešite usporadúvame dni otvorených dverí. Sú u nás srdečne vítané exkurzie žiakov a študentov, mešita je otvorená vždy pol hodinu pred začiatkom pravidelnej modlitby, môže prísť ktokoľvek.

Prečo nemá brnenská mešita minaret?
V našom pôvodnom projekte stavby ani nebol zahrnutý, aby to nebolo brané ako provokácia. A v stavebnom povolení, ktoré sa nám nakoniec podarilo krvopotne získať, bol aj preventívne zakázaný.

Som stvorenie, nie stvoriteľ

Čo pre vás znamená viera v Boha?
Viera dáva človeku odpoveď na tri najzákladnejšie otázky: Kto som? Prečo som? Kam kráčam?

Ako sa prostredníctvom vašej viery pozeráte na nemoslimov?
Môj pohľad na neveriacich alebo na ľudí iných vierovyznaní sa vôbec nelíši od kresťanského pohľadu – sú to v prvom rade naši bratia z veľkej ľudskej rodiny, naši súrodenci od Adama a Evy. V občianskej spoločnosti sú to naši susedia a spoluobčania. V náboženskej rovine by sme radi ukázali to, čo uznávame za pravdu. Zdôrazňujem, nie „našu“ pravdu, ale to, čo my za pravdu uznávame. Avšak podľa islamu nesmieme nikomu vnucovať našu vieru, veď to ani nie je možné, lebo miestom úprimnej viery je srdce.

Aké miesto má v islame Ježiš Kristus?
Krista uznávame ako jedného z najvýznamnejších prorokov, ctíme si ho tak, ako ctíme aj proroka Mohameda. Nikdy nevyslovíme jeho meno bez toho, aby sme hneď za ním dodali „mier s ním“ alebo „buď požehnaný“. Nepovažujeme ho však za Boha, ani za jeho súčasť, je pre nás poslom Božím. Jedna súra z Koránu sa nazýva Mária a podľa nej veríme, že Kristova matka Mária porodila ako panna a je najlepšou a najčistejšou ženou ľudstva.

V posledných mesiacoch sa vo svete vedú diskusie o hraniciach slobody slova. Čo pre moslimov znamená zobrazovanie proroka Mohameda?
Z teologického hľadiska islam zakazuje zobrazovanie akejkoľvek ľudskej bytosti, pokiaľ sa nejedná o vedecké potreby. V prvom rade je dôvodom prevencia proti hroziacej modloslužbe. V histórii monoteistických náboženstiev došlo k modloslužbe tým, že si ľud začal ctiť a prinášať obety sochám a obrazom, ktoré mali zobrazovať Boha alebo svätých. Prvé generácie urobili sochy alebo obrazy preto, aby sa na týchto dobrodincov alebo na významný Boží skutok nezabudlo – boli to skôr pripomienkové predmety. No postupom času generácie zabúdali na tento prvotný dôvod. Došlo k zámene objektu uctievania. Na Boha sa môžeme obrátiť priamo, pretože je vševediaci, nepotrebujeme žiadať skrze niečo. Čo sa týka znevažujúceho zobrazovania, považujeme to za nevhodné, nech sa to týka ktoréhokoľvek z prorokov, aj Ježiša Krista.

V marci 2008 po Brne niekto povylepoval provokatívne plagáty s karikatúrou proroka Mohameda s bombou na hlave namiesto turbanu. Ako ste vnímali tento incident?
Keď mi v ten deň skoro ráno zavolal jeden známy, že sú v brnenských uliciach tieto plagáty, hneď som zavolal na magistrát a na políciu. Plagáty boli vylepené nelegálne a na cudzí majetok. Predpokladal som, že človek alebo skupina ľudí, čo sa na tom podieľali, očakávali, že rozpútame nejaký škandál. Povedal som si – to je ich vizitka, nie naša.

Ako vnímate aktivity občianskeho združenia Islam v Českej republike nechceme?
Vôbec sa o to nezaujímam, ani to neberiem vážne. Myslím si, že členom takéhoto združenia môže byť iba človek, ktorý má v sebe nenávisť a komplex a potrebuje si to riešiť na niekom inom, nič viac.

Čo na to širšia moslimská komunita?
Z našej strany platí, že ak chceme ďalej podporovať občiansky zmier, aj po takýchto iniciatívach musíme trpezlivo znášať krivdu a neurobiť žiadnu chybu. Pravdou tiež je, že sa nám začali ozývať podporné hlasy z českej akademickej obce, angažované osobnosti verejného života, ale aj susedia a obyčajní ľudia. Uisťujú nás, že názor spomínanej občianskej iniciatívy určite nie je všeobecným názorom českej spoločnosti.

Nie v mene Boha

Aký máte názor na teroristické útoky v mene islamu?
Tí, ktorí ich páchajú, absolútne nepochopili učenie islamu. Naviac, tieto hanebné útoky v prvom rade poškodzujú samotných moslimov, najmä v rovine morálnej a spoločenskej.

Obávajú sa ich teda aj moslimovia?
Moslimovia sa ich obávajú najviac.

Ako vnímate neochotu českej vlády poskytovať azyl utečencom z moslimských krajín momentálne zmietaných občianskou vojnou?
Táto téma stala nástrojom populizmu. Česká republika nie je ani preferovanou, ani vyhľadávanou destináciou utečencov z moslimských krajín. Väčšiu šancu nájsť si zamestnanie, ako aj lepšie prijatie spoločnosťou majú napríklad v Nemecku, Švédsku, či Kanade. Možno táto neochota odráža aj charakter človeka – či je, alebo nie je ochotný pomáhať niekomu v krajnej núdzi.

Čo dnes moslimov najviac trápi?
Médiá. (Smiech) Nie, nie, najviac nás trápi zjednodušovanie a zovšeobecňovanie pojmov a udalostí v zmysle – ak vraždí terorista, je to islamista, a preto sú všetci islamisti nebezpeční teroristi. Ak vraždí Čech z Uherského Brodu, je to duševne choré indivíduum. Západné štáty cvičia vojenské jednotky na boj proti islamistom v Iraku, ale tí islamisti sedia vo vláde a sú to bežní obyvatelia príslušnej krajiny. Preto si najprv musíme ujasniť, kto je vlastne kým.

Prohlášení Ústředí muslimských obcí V ČR k teroristickému útoku v Paříži
Jménem Ústředí muslimských obcí v ČR (ÚMO) co nejostřeji odsuzujeme hanebný útok extremistů na redakci pařížského satirického periodika Charlie Hebdo a rodinám jeho obětí vyjadřujeme naši nejhlubší soustrast.
ÚMO volá po zdrženlivosti, smířlivosti a úměrnosti , která je dle našeho přesvědčení nejlepším lékem na nenávist a fanatizmus, ať již přichází odkudkoli a je namířen proti komukoli.
Podobné jednání nemá nic společného s islámem a nejpříkřeji se protiví způsobům, jakým na invektivy vůči své osobě ve své době reagoval Prorok Muhammed, mír a požehnání s ním. Takové jednání je pouze vodou na mlýn xenofobním a islamofobním tendencím, které se bohužel nebývale rozbujely i v naší zemi.
Žádné činy extremistů ani z jedné, ani z druhé strany nás ovšem nezastaví v našem úsilí hlásat pravdu, spravedlnost, toleranci a občanskou slušnost. Apelujeme na běžné a spořádané spoluobčany, aby se nenechali vmanipulovat do spirály nedůvěry a nenávisti, která může přerůst v násilí, jež je potenciálně nebezpečné pro všechny zúčastněné strany.
Objevily se také zatím nepotvrzené informace, že důvodem útoku vůbec nebyly karikatury a urážky Proroka, kterých se Charlie Hebdo v minulosti dopustil, ale karikatura vůdce hnutí Dá'iš/ISIS al-Baghdádího. Pokud se tyto spekulace prokážou, pak je jasné, že nejde o čin ve jménu islámu, ale o mstu stoupenců konkrétního fanatika, jehož učení ostatní muslimové, bez ohledu na svou národnost, politické názory nebo směry islámu, ke kterým se hlásí, odsuzují.
Co se týče samotného tohoto hnutí, již dříve jsme odsuzovali jak jeho bludnou ideologii, tak i jeho zvrácené činy a budeme v tom pokračovat i nadále. Hnutí není ani islámským a ani státem, nemá nic společného s námi a ani my s ním.
Naše dřívější prohlášení na adresu Dá'iš/ISIS jsou volně k dispozici a na požádání jsme je připraveni okamžitě poskytnout.

V Sarajevu dne 7. 1. 2015

Muneeb Alrawi
Předseda Ústředí muslimských obcí v ČR