Aký bol podnet na vznik projektu?
Uvedomili sme si, že by sme v Brne chceli mať reálny dopad na to, čo sa tu
deje. Raz za čas robíme premietania, ale túžili sme po niečom
dlhodobejšom. Samotný projekt Syreczech sme odštartovali začiatkom septembra
minulého roku, ale história nášho prepojenia s brnenskými Sýrčanmi siaha
oveľa ďalej. Približne v roku 2012 založila Klára Berg, zakladateľka Be
International, spolu s ďalším chalanom server syrskarevoluce.cz, na ktorom
sledovali dianie v Sýrii počas Arabskej jari. S istou skupinou Sýrčanov sa
tiež venovali rôznym vzdelávacím aktivitám.
Takže vznikol Syreczech?
Nestalo sa to hneď. Asi pred rokom sa začali organizovať pravidelné
stretnutia, kde sme diskutovali a premýšľali, čo môžeme spraviť a ako
najlepšie môžeme Sýrčanom pomôcť s integráciou do spoločnosti.
Postupne sme spísali program a podali žiadosť o dva granty – jeden do OSN
a druhý na Spolok absolventov Masarykovej univerzity. Ja som sa spočiatku
týchto aktivít veľmi nezúčastňoval, až keď sa ma kamarátka, ktorá to
mala pôvodne koordinovať, v auguste spýtala, či to nechcem robiť ja.
Čo bolo cieľom projektu?
Veľa Sýrčanov, ktorí tu žijú, sa tu vôbec necíti byť doma. Sú do istej
miery izolovaní. Nám išlo hlavne o spájanie komunít a ľudský kontakt,
podľa toho sme aj vymysleli program. A po prvom väčšom stretnutí
v polovici septembra sme zistili, že by sa to dalo urobiť inak a hlavne
lepšie.
Počas piatich mesiacov trvania projektu sa konali diskusie,
premietania aj zbierka oblečenia. Si spokojný s priebehom
programu?
Na začiatku bol program skôr stretávací, zoznamovací. Prvé stretnutie
v Trojke, bolo jednou z najväčších akcií. Prišlo tam cez päťdesiat
ľudí, a každý priniesol nejaké jedlo. Bolo to prvé stretnutie, zdieľanie
kultúr, hudby a tancov. Neskôr sme to poňali akademickejšie, konali sa
diskusie s aktivistami z Líbye a Sýrie alebo o migrácii a problémoch
s ňou spojených. Celé sme to zakončili v decembri veľkou zbierkou
oblečenia. Vyzbieranými vecami sme naplnili celú dodávku, ktorá putovala do
utečeneckých táborov v Libanone a Turecku. Myslím, že Syreczech zámer do
veľkej miery splnil. Ja osobne tam však ešte stále nevnímam to spojenie
medzi Čechmi a Sýrčanmi, ktoré sme zamýšľali.
Zúčastnili ste sa aj demonštrácie za sýrskych utečencov.
Narazili ste počas verejných stretnutí na nesúhlas či odpor
ľudí?
Na demonštrácii sme spolupracovali, zúčastnilo sa jej aj pár mladých
Sýrčanov od nás. Bola tam aj protidemonštrácia, ale pomerne malá. Žiadne
fyzické násilie, skôr verbálne. Ale na niečo také musia byť demonštranti
pripravení. Mnoho z tých ľudí chcelo diskutovať a niektorí po rozhovore
so Sýrčanmi uznali, že sú vlastne fajn. Osobný kontakt ich donútil do
istej miery prehodnotiť svoj názor. Väčšinou ide len o ten osobný kontakt
a snahu porozumieť. Dá sa to, len musí rešpekt a komunikácia fungovať
obojstranne.
Čo si o vašej snahe myslia Sýrčania? Spolupracovali by radi aj
naďalej?
Tento záujem tu určite je. Osobne ma prekvapilo, akí boli z celého projektu
šťastní. Chodili za nami a ďakovali nám za to, že niečo robíme. Boli
zaskočení, že niekto sa zaujíma a snaží sa im pomôcť dobrovoľne a
absolútne nezištne. Myslím, že práve v tomto sa nám podarilo
naplniť cieľ.
Ako vidíš pôsobenie Syreczechu v budúcnosti?
Chceme pokračovať, ale popravde nevieme ako. Sýrska komunita v Brne je
veľmi rôznorodá, nie sme si istí, ako vyselektovať cieľovú skupinu,
s ktorou by sme mohli pracovať. Grant nám už síce skončil, ale ak niečo
človeka baví, nepotrebuje na to žiaden grant. Stačí, ak sa stretne pár
nadšených ľudí, ktorí chcú niečo robiť.