Naša fakulta je unikát, myslí si Břetislav Dančák | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

Naša fakulta je unikát, myslí si Břetislav Dančák

Do rubriky Minitéma napsala Justína Malysová (Čtvrtek, 11. červen 2015)

So znovuzvoleným dekanom našej fakulty o víziách, víťazstvách a výskume škrtenom administratívou.

Aké najväčšie výzvy vás čakajú počas najbližších štyroch rokov?
Najväčšou výzvou bude udržať fakultu medzi špičkou českých sociálno-vedných fakúlt a posilňovať jej postavenie v širšom stredoeurópskom kontexte. Ďalej udržať záujem kvalitných uchádzačov, momentálne sme na sto štyroch percentách záujmu o štúdium na našej fakulte. V porovnaní s minulým rokom to sú skvelé čísla. Mám radosť z narastajúceho záujmu študentov, veď fakulta je tu v prvom rade pre nich. A fakulta bez študentov by nefungovala.

Čo považujete za váš najväčší doterajší úspech od začiatku pôsobenia na poste dekana?
Je to súbor hneď niekoľkých zámerov, ktoré sa mi viac-menej darí napĺňať. Napríklad sa podarilo konsolidovať vzťah medzi inštitucionálnym ukotvením výučby a výskumnej činnosti. To znamená vytvoriť aktívne vzťahy medzi katedrami a tematicky príslušnými výskumnými inštitútmi v prospech študentov. Toto je veľmi podstatný prvok, ktorý hrá u mňa zásadnú rolu už od začiatku môjho prvého funkčného obdobia v roku 2011. Ďalej si cením, že si naša fakulta drží pozíciu jednej z najžiadanejších fakúlt v Českej republike, a aj pre mnoho študentov zo Slovenska sme prvou voľbou. Taktiež sme stále intenzívnejšie pozývaní k spolupráci na rôznych študijných či výskumných programoch s ďalšími univerzitami, čo je pre mňa znakom, že kráčame správnym smerom.

Jednou z vašich priorít je aj internacionalizácia vzdelávania na našej fakulte. Čo to znamená a akým spôsobom na tom plánujete pracovať?
Myslím si, že normálna západoeurópska fakulta by v dnešnej dobe mala byť pripravená ponúkať vzdelanie v dominantnom jazyku sociálnych vied, a tým je dnes angličtina. Etablovanie anglických vzdelávacích programov, minimálne na magisterskom stupni štúdia, zároveň znamená, že budeme atraktívnejšou fakultou pre vyučujúcich zo zahraničia a uchádzačov o štúdium. Vzniká tiež sieť kontaktov s predpokladom pre ešte aktívnejšiu spoluprácu so zahraničnými univerzitami.

Čo vás priviedlo k opätovnej kandidatúre?
Jedným z hlavných motívov bolo to, že som chcel dokončiť začaté dielo a proti môjmu dovtedajšiemu pôsobeniu sa nevymedzovala žiadna výrazná skupina, ktorá by chcela zmeniť smer vývoja fakulty. Jednoducho povedané, mal som pocit, že je žiadúce, aby som pokračoval. Ak by sme sa rozhliadli medzi dekanmi, ktorých baví ich práca a ktorí sa jej snažia venovať naplno, videli by sme, že takéto rozhodnutie je zvyčajné.

Zvažovali ste tiež, že kandidovať nebudete?
Určite prišiel moment, keď som sa ocitol na veľmi ostrej hrane medzi dekanstvom a túžbou pokračovať v akademickej sfére, mať intenzívnejší kontakt so študentmi, opäť byť viacej školiteľom a venovať sa publikačnej činnosti. Jedno funkčné obdobie je ale krátky čas na uskutočnenie dlhodobejších a rozsiahlejších cieľov. Keď niečomu venujete štyri roky vášho života, chcete mať tú prácu dokončenú.

Percentil bude vyššie

Prejdime k téme, ktorá sa priamo dotýka študentov našej fakulty. Budú sa meniť počty študujúcich?
Limity študentov, ktorých budeme prijímať, sú ovplyvnené niekoľkými faktormi. Zjednodušene povedané, v prvom rade výkonmi fakulty a našou schopnosťou presvedčiť Ministerstvo školstva, že počty, ktoré máme odpovedajú kapacite fakulty. To sa týka, napríklad, vedeckého výkonu, či prepočtu študentov na jedného vyučujúceho. Ako vedenie fakulty sme sa pre pár rokmi, bez ohľadu na vládnu politiku, rozhodli, že počty prijímaných študentov budú mierne klesať s cieľom udržať si kvalitu. V tomto rozhodnutí sa odzrkadlil aj vývoj demografickej krivky. Taktiež držíme vyššiu hranicu percentilu na prijímacích skúškach a tým sa líšime od mnohých porovnateľných fakúlt. To môže mať za následok nižší počet prijatých študentov na niektorý z odborov. K žiadnemu radikálnemu poklesu v radoch desiatok percent však v budúcnosti dúfajme nedôjde.

Nehrozí potom, že sa niektorý z odborov neotvorí?
Môže sa to stať. Môže sa tiež stať, že v prípade, že poklesne záujem kvalitných uchádzačov o niektorý odbor v priebehu najmenej troch rokov, budú niektoré odbory na bakalárskom stupni štúdia modifikované alebo zlúčené.

Konkrétne?
Dnes sú na hrane genderové štúdiá a sociálna antropológia.

Pozrime sa na celkovú štruktúru odborov našej fakulty. Ste s ňou spokojný?
Aktuálna štruktúra nie je zlá, i keď si dokážem predstaviť, že by sa niektoré bakalárske odbory prehupli na magisterský stupeň. To je presne prípad genderových štúdií. Bakalárskym základom by mohol byť odbor sociológia a potom by bola dostupná magisterská špecializácia. Ďalej vidím veľký priestor pre variabilitu ďalších odborov práve na magisterskom stupni.

Formulár, výkaz, potvrdenie a potom výskum

V akom stave je podľa vás momentálne prepojenie výskumu a výučby na našej fakulte?
Už dlhší čas pozorujem veľmi pekne sa rozvíjajúcu spoluprácu medzi katedrami a výskumnými inštitútmi. Samozrejme, je pred nami ešte dlhá cesta. Snažíme sa tiež nastaviť štipendijné programy tak, aby študenti mali možnosť participovať na výskume.

Myslíte si, že je financovanie výskumov vládou podceňované?
Vláda by mala k financovaniu vysokoškolskému výskumu pristupovať inak. Za problematické považujem stále väčšie zošnurovávanie postupov pri získavaní finančnej podpory. Výskumník dnes musí riešiť obrovskú kopu administratívnych vecí a ten čas, ktorý by mal venovať premýšľaniu a skúmaniu, musí presedieť nad papiermi pre úrady. A ak uspeje, zavalí ho ďalší príval byrokratických povinností. V takto nastavených podmienkach sa priestor pre bádanie rapídne zužuje.

V čom podľa váš naša fakulta vyniká?
Podľa mňa je úplne unikátnym telesom. Identifikácia študentov, ale aj zamestnancov s fakultou je skutočne silná. Živé a intenzívne väzby na fakultu majú aj absolventi. Určite je to aj zásluhou bohatej spolkovej činnosti. Jednoducho nie je obyčajnou inštitúciou poskytujúcou vzdelanie, ale ponúka niečo viac.

Je pre vás vzorom nejaká iná, napríklad, zahraničná univerzita alebo fakulta?
Páči sa mi mnoho amerických univerzít, ktorých model má v sebe dynamiku pre rozvoj sociálnych štúdií, napríklad Kolumbijská univerzita. V Európe sú mi veľmi sympatické holandské a škandinávske univerzity.

Technológia nemôže definovať medziľudské vzťahy

V diskusií s akademickou obcou od vás zaznela výzva, že fakulta by mala aktívnejšie vstupovať do celospoločenskej diskusie o význame spoločenských vied. Viete bližšie povedať ako si to predstavujete?
Dá sa to robiť veľmi dobre prostredníctvom konferencií alebo akcií usporadúvaných pre širokú verejnosť. Ďalej sa netreba báť vyjadrovať k otázkam aktuálneho spoločenského diania prostredníctvom médií, ktorých škála je dnes naozaj široká. Využiť náš potenciál a ukázať, že sme schopní podať výklad nejakého javu alebo bezprostredného deja v spoločnosti.

Je podľa vás vzdelanie v sociálnych vedách stále hodnotou v dnešnej spoločnosti?
Určite áno. V dnešnej dynamickej spoločnosti by bez sociálnych vied bolo pre človeka veľmi ťažké sa zorientovať a pochopiť a vysvetliť spoločenské javy. Riziko, že by sme žili vo veku striktného technického popisu by viedlo k tomu, že by sme si neuvedomili, že by s nami niekto mohol manipulovať, a že nemáme nárok a vplyv na súkromie. Nemôžeme sa dostať do područia technologických vynálezov, ktoré budú definovať naše medziľudské vzťahy. Je mylné predstavovať si, že prírodné vedy popíšu nejaký vzorec a ten bude univerzálne aplikovateľný na spoločnosť. To nemôže stačiť. Medzi prírodnými a sociálnymi vedami je živý vzťah, doplňujú sa.

Ako ste oslávil znovuzvolenie do funkcie?
V rodinnom kruhu. Ale oslávili sme to primerane. Lebo povinnosti, ktoré má dekan na fakulte, znamenajú aj to, že si, žiaľ, nemôže plniť všetky rodinné záväzky tak, ako by chcel. Porozumenie ostatných členov rodiny musí byť veľmi veľké.

Doc. PhDr. Břetislav Dančák, Ph.D. patrí medzi prvých študentov a absolventov odboru politológie, ešte na vtedajšej Filozofickej fakulte našej univerzity. Strávil jeden rok na prestížnej Kolumbijskej univerzite s Fulbrightovým štipendiom. Niekoľko rokov stál na čele Medzinárodného politologického ústavu. Na našej fakulte pôsobí od jej založenia v roku 1998. Je docentom na katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií. Medzi jeho hlavné vedecké záujmy patria transatlantické vzťahy, energetická bezpečnosť a geopolitika. Je ženatý a má tri deti.

blog comments powered by Disqus