V období, kedy má už skoro každý vysokoškolský titul, začína zrejme viac záležať na tom, kde ho človek vlastne získal. Jeho hodnota totiž devalvuje. Je ale škola a jej reputácia tak markantným ukazovateľom, na základe ktorého môžeme generalizovať intelekt všetkých jej študentov?
Každoročne sa s obdobím maturít a podávaním prihlášok vyroja články s rôznymi rebríčkami, bilanciami, uplatnením absolventov, či tým, koľko študentov vlastne odchádza za vzdelaním do zahraničia. Je to vždy i čas pestrých diskusií pod článkami, kde jedni osočujú druhých, nadávajú si do lúzrov, všetci kričia. Ľudia sú rôzni a počas života ich tiež formujú rôzne veci a škola je len jednou z nich. Ďalšími faktormi sú predsa rodina, priatelia, komunita, v ktorej žijú, to, čo čítajú, počúvajú, čomu, či komu načúvajú alebo aké majú mimoškolské aktivity. Nemožno kvalitu človeka zúžiť len na to, akú školu skončil.
Pokiaľ si niekto zvolí školu, o ktorej sa v spoločnosti všeličo šušká, je to len jeho rozhodnutie. To, že sa bude musieť viac snažiť, aby prekročil jej tieň, vie hádam aj sám. Nikoho to však neoprávňuje k tomu, aby naňho ukázal prstom a na čelo mu nalepil etiketu s nápisom „neuplatniteľný“. Akoby diplom bolo to jediné, na čom potenciálnym zamestnávateľom záleží. Študovať na dobrej škole je určite dôležité. Ešte dôležitejšie je ale niečo sa naučiť. A múdri ľudia vedia, že o absolventov akejkoľvek školy sa len kvôli titulu nikto nepobije, i keby šlo o najlepšiu školu v republike. Mali by sme preto prestať triediť ľudí na základe čierno-bielej optiky a v internetových diskusiách trochu vychladnúť. Veci sú také, aké sú a je určite potrebné ich riešiť. Úcta by sa z procesu ale vytratiť nemala.