Po predĺženom víkende máme ešte stále všetci tak trochu dovolenkovú náladu. Zvlášť po Veľkej noci, keď už vykúka prvé slniečko a postupne zhadzujeme kabáty. Mala som za sebou prvý deň školy po pár dňoch strávených zábavou, a tak som si povedala, že si túto náladu ešte trochu predĺžim. A divadelné predstavenie v kaviarni je na to ako stvorené.
Na letáčik, kde sa zbierajú body za navštívené predstavenia, som dostala pečiatku, objednala som si latté a pohodlne sa usadila. Kaviareň bola do osemnástej hodiny úplne plná.
Improvizačné duo tvoria absolventi JAMU Mirek Sýkora a Filip Teller, ktorí za pochodu vymýšľajú neuveriteľné príbehy na témy navrhnuté publikom. Nikdy predtým som nemala možnosť vidieť improvizované predstavenie, ale veľmi sa mi páči, že tak môže byť divák v priamom kontakte s hercami.
Cibetka motívom predstavenia
Všetky príbehy sa mali týkať, symbolicky, kávy a celej techniky, ktorá sa
používa na jej výrobu, prípravu a podávanie. Prvá scénka ma rozosmiala
hneď na začiatku, keď padla téma Cibetková káva. Vidieť prekvapenú tvár
Filipa Tellera pýtajúceho sa „To nie je vták? No nič, z nás dvoch som ja
ten krajší, Mirek zas chytrejší,“ bol naozaj zážitok. Mirek Sýkora sa
do svojej „trojrole“ cibetkovej rodinky tak vžil, až Teller poznamenal,
že nie je nad to mať kolegu, ktorý za vás všetko zahrá.
Tajomstvo výroby cibetkovej kávy odhalené (autor: Monika Píšek)
Druhá téma bola o Hovnocucovi (publikum si očividne vytvorilo vlastný okruh tém) a Ajťákovi, ktorému zobrali kávu, kde Teller hral inštalatéra a Sýkora riaditeľa IT firmy, kde okrem neho pracujú len ženy.
Telo ako rekvizita
Predposledný príbeh sa odohrával na čiernom trhu, resp. na mieste, kde bola
úplná tma a predávalo sa tam kávové pivo. Keď hrajú herci v divadle,
divákov zaujmú úžasné kostýmy, meniace sa rekvizity alebo svetelné a
hudobné efekty. Ale v kaviarni nič také nebolo, a herci sa tak museli
spoľahnúť len sami na seba. V tejto scénke herci stvárnili rekvizity
doslova vlastným telom.
Na čiernom trhu tma ako v rohu (autor: Jakub Špiřík)
Keďže do konca predstavenia ostávalo ešte zopár minút, stihli zaimprovizovať aj štvrtú situáciu. V nej prišiel Malý princ do vykričaného domu, v ktorom sa stále kričalo, a chcel si objednať kávu. Zatiaľ čo sa z Malého princa stala morská panna, Sýkora stvárňoval transformujúceho Pavla. Rozosmiať diváka je veľmi náročné a herci si musia vedieť urobiť srandu aj sami zo seba, čo sa tejto dvojici nesmierne darilo.
Divadlo vystriedal koncert
Na Brnenskom lunaparku program nekončí divadelným predstavením, ale
pokračuje hudobnou vložkou. Tentoraz spieval a popritom hral na gitaru Ondřej
Soldán s jeho indie alternative jazz punk folkom.
Záverom predstavenia zábava ešte nekončí, zaspievať prišiel Ondřej Soldán (autor: Jakub Špiřík)
Vtipné duo Teller & Sýkora môžete najbližšie vidieť 20. apríla (alebo keď chcete dubna) na tretej a zároveň poslednej časti festivalu. Svoje umenie improvizácie ukážu v kaviarni Galeryje9 – tak sa na šálku kávy a dávku smiechu určite stavte. Ísť sa niekam poriadne zabaviť a oddýchnuť si je predsa vždy fajn.
blog comments powered by Disqus