Študenti psychológie po novom ponúknu psychickú podporu aj študentom našej univerzity | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

Študenti psychológie po novom ponúknu psychickú podporu aj študentom našej univerzity

Do rubriky Fakultní ruchy napsal Samuel Prílepok (Čtvrtek,  8. září 2016)

Projekt SPOLU patrí medzi najväčšie projekty, ktoré vznikli pod Českou asociáciou študentov psychológie. Vďaka nemu získajú budúci psychológovia cennú prax a skúsenosti, ktoré im učenie a teória nedajú. Marie Galatíková a Klára Čapková sú študentky fakulty sociálnych štúdií a v tomto projekte, ktorý rýchlo prerastá do celonárodnej úrovne, pôsobia ako koordinátorky a členky organizačného tímu.

Dievčatá, prečo práve SPOLU? Aká je vízia tohto projektu?
Marie: Skratka SPOLU znamená „Studenti psychologie pomáhajíci pacientům v psychiatrických zařízeních“. Vznikli sme na jeseň v roku 2012, keď si zakladateľka projektu Bára Chvátalová po absolvovaní týždennej praxe povedala, že by prítomnosť študentov psychológie na uzavretom oddelení mohla byť pre pacientov prínosná. Pôvodne sme pôsobili na oddelení na Psychiatrickej klinike Fakultnej nemocnice v Brne, no teraz je nás už oveľa viac a v podstate nás nájdete v každom psychiatrickom zariadení v Brne. Spolupracujeme aj s poskytovateľmi psycho-sociálnych služieb ako napríklad so združením Práh.
Klára: Pôvodne existoval len klinický tím a študenti sa stretávali s pacientom medzi štyrmi očami. Neskôr vznikol voľnočasový tím, do ktorého spadá veľa iných tímov – kogni-tím, muziko-tím, arte-tím, tanečno-pohybový tím, biblio-tím či relax-tím. Snažíme sa tak poskytnúť pacientom rôznu náplň voľného času a študentom psychológie dôležitú prax. Je možné zapojiť sa aj do pomocného tímu, ktorý pomáha vytvárať zápisy na terapeutických stretnutiach alebo organizuje jednorázové prednášky.
Marie: Toto všetko sa uskutočňuje v Brne. Okrem toho pôsobíme aj v Olomouci a Ostrave, a teraz začíname aj v Prahe. No všade je to trošku iné.

Čo bolo dôvodom vzniku tohto projektu?
Marie: Dôvodom bol dopyt pacientov po tom, aby mohli na oddelení zmysluplne tráviť svoj voľný čas a potreba študentov psychológie získať prax.
Klára: Študenti si okrem skúseností môžu rozšíriť aj svoje teoretické vedomosti a schopnosti, ktoré budú prakticky využívať v budúcnosti. Tieto skúsenosti môžeme využiť aj počas prednášok v rámci kampane Mind the Mind, na ktorej sa podieľame. Počas nej môžeme študentom priniesť svoje vlastné skúsenosti s pacientmi s depresiou či schizofréniou.

Aký je rozdiel medzi školskou praxou a vami?
Marie: Na FSS v rámci bakalárskeho stupňa nemáme povinnú prax, čiže projekt zvyšuje našu snahu dostať sa k ľuďom.

Fungujete už štyri roky. Sprevádzali vás počas nich nejaké problémy?
Marie: Určite financovanie. Peniaze získavame prevažne zo štipendií či menších grantových programov, no stále to nestačí na to, aby sme mohli naplniť všetky naše vízie a plány.
Klára: Najväčšiu podporu máme zo strany školy a vedúcich katedier na filozofickej fakulte aj tu na FSS. Čo sa týka praxe, najväčším problémom bola občasná nedôvera zo strany psychiatrických zariadení.

Kto sa môže do projektu zapojiť?
Marie: Študenti psychológie, ktorí sú spravidla v druhom ročníku štúdia a vyššie. Rozmýšľali sme, že by mladší študenti mohli robiť zápisy, ale v prvom ročníku je to predsa len ešte také oťukávanie sa v rámci odboru.
Klára: V rámci projektu existuje kampaň Voices of SPOLU, kde študenti môžu zdieľať svoju skúsenosť s duševnými problémami. Chceli by sme tým rozšíriť povedomie verejnosti o duševnom zdraví. Je v tom destigmatizačný rozmer, ktorý je pre nás veľmi dôležitý.

Aké sú vaše výsledky a reakcie pacientov?
Marie: Spätná väzba záleží na aktivite, ktorá môže byť pre niektorých pacientov vzhľadom k ich stavu náročná. Pacienti ale väčšinou reagujú pozitívne, pretože vďaka našim aktivitám občas zabúdajú na svoje problémy. Je to pre nich niečo nové.
Klára: Pozitívnu spätnú väzbu máme aj od doktorov, ktorí oceňujú, že robíme to, na čo oni počas práce nemajú čas. Oni sa totiž nemôžu venovať pacientom stále. Okrem toho vieme doktorom poskytnúť ďalšie cenné informácie o pacientoch, ak sa napríklad počas aktivity objavia informácie, ktoré by mohli byť dôležité počas liečby.

Ako vyzerá projekt v praxi? Opíšte nám váš jeden pracovný deň.
Marie: Ja môžem povedať niečo o pôsobení v drama-tíme. S kolegyňou si pripravíme nejaké nápady a vymýšľame vhodné hry, ktoré by sme si s pacientmi mohli zahrať. Keď skončíme s aktivitami, ktoré trvajú asi hodinu, rozprávame sa s pacientmi a pýtame sa ich, čo bolo fajn, a čo naopak treba zlepšiť. Potom sa dobrovoľníci stretneme medzi sebou a navzájom si vymieňame skúsenosti. Stretávame sa aj so psychológmi, ktorí nám napríklad ujasňujú situáciu a stav pacienta.
Klára: Ja sa zameriavam na kognitívny tréning. S pacientmi trénujeme kognitívne funkcie pomocou cvičení na pamäť, pozornosť či myslenie. Najprv sa snažíme navodiť dobrú atmosféru, potom postupne dávame cvičenia rôznej náročnosti a snažíme sa pacientom vysvetliť, prečo je dôležité kognitívnu stránku trénovať. S náročnosťou stúpame do polovice cvičenia, potom opäť klesáme, aby sme tréning zakončili niečím príjemným a jednoduchým.

Aké novinky a plány chystáte do budúcna?
Marie: Chceli by sme sa stať neziskovkou, čím by sme mohli rozšíriť naše možnosti a okruh nášho pôsobenia. Tiež by nebolo zlé zamerať sa aj na besedy a osvetu pre širšiu verejnosť.
Klára: Radi by sme zaviedli takzvaný Buddy program pre študentov, ktorí trpia nejakým psychickým problémom. Študent psychológie by mu mohol robiť spoločníka, ktorý by mu pomáhal. Rovnako by sme chceli vytvoriť podpornú skupinu psychológov pre všetkých študentov s akýmikoľvek duševnými problémami, ktorí by sa chceli s niekým poradiť. Radi by sme naplánovali aj prednášky Peer poradcov, ktorými sú ľudia s vlastnou skúsenosťou s duševným ochorením, v školách a psychiatrických zariadeniach. Zdieľaním svojho príbehu môžu dať Peer poradcovia hospitalizovaným pacientom nádej na zotavenie.

Čo pre vás projekt SPOLU znamená?
Marie: Je to možnosť podieľať sa na niečom, čo veľmi chýba v zdravotníckom systéme. Pre mňa to má veľký zmysel, pretože mi to dalo veľa skúsenosti a známostí. Ľudia, s ktorými pracujem, mi často dávajú oveľa viac ako ja im, aspoň taký z toho mávam pocit, takže je to pre mňa celé úžasný zážitok.
Klára: Pre mňa je to niečo neuveriteľne zmysluplné, hlavne, keď môžeme vidieť výsledky. Ja to vnímam ako poslanie. Je to naozaj krásne a veľmi ma to posunulo, lebo v rámci fakulty niečo také chýba.

blog comments powered by Disqus