Dievča z Texasu sa zobrať dá, ale samotný Texas mu nevezmeš

Do rubriky Ostatní napsala Petra Nagyová (Středa, 19. říjen 2016)

Z okienka lietadla sa pozeráme na newyorské mrakodrapy, ktoré sa pomaly menia na malé betónové stĺpy a znenazdania miznú. Po troch mesiacoch práce v Texase a následných dvoch týždňoch cestovania opúšťame Ameriku. Unavené, zničené a hladné sa pýtame, či na nás konečne doľahne takzvaný „homesickness“. Pred ním nás varovali ešte pred odletom za veľkú mláku.

Prvý problém nastal hneď po prílete na letisko v Houstone, kde sme boli poslané na rádiológiu. Obvinili nás z pašovania, lebo moja kamarátka zabudla po ceste zjesť jablko a ostalo jej v taške. Po jedenásťhodinovom lete a zistení, že naša batožina sa stratila, nám nebolo všetko jedno. Teraz sa už na tom však poriadne smejeme.

Texas je jeden z najvyspelejších štátov Ameriky a ponúka toho naozaj veľa. Muži sú neuveriteľne vychovaní, praví kovboji. Od malička majú na väčšine škôl povinné hodiny etiky, kde ich učia, ako sa stať správnym džentlmenom. Vždy sa poďakujú, dievčatám otvárajú dvere a pýtajú sa, či môžu pomôcť. Každú vetu zakončia pri konverzácií slovom madam či pane, tým vyjadrujú svoj rešpekt.

Leto je v Texase neskutočne horúce. Kvôli vysokým teplotám cestujú obyvatelia všade autom. Chodníky tam sú veľmi zriedkavé, takže keď mi napadlo ísť tri kilometre pešo, zastavili mi štyri autá so strachom v očiach, nech sa dám zviezť, a kolegyne mi kupovali slzný sprej.

Za trinásť dní okolo Ameriky

Po skončení práce sme začali náš veľký americký výlet v San Antoniu. Mesto, do ktorého sa oplatí ísť, skrýva históriu, múzeá, japonské záhrady aj populárny zábavný park Six Flags. V Houstone majú zase najrôznejší výber obchodov a jedál, od pravej barbeque až po tex-mex. Ako už z názvu plynie, je to kombinácia texaskej a mexickej kuchyne. Táto pochúťka mi po návrate domov veľmi chýba. Ďalšia z vecí, ktoré človek v najväčšom meste Texasu musí vidieť, je vesmírne centrum NASA.

Našou nasledujúcou zastávkou bolo Miami, kde bol mojím jediným cieľom oddych. Po troch mesiacoch v podstate každodenného pracovania som konečne ležala na jednej z najpopulárnejších pláži sveta, užívala si more a večer sa prechádzala po meste plnom dovolenkárov. Zaujímavá vec, ktorá všeobecne platí na celé Spojené štáty, je, že dobrí čašníci si môžu naozaj slušne zarobiť. Ľudia si tam na rozdiel od nás ich správanie a ochotu veľmi cenia. Zo začiatku nám trvalo zvyknúť si na tento systém, ale rýchlo sme mu porozumeli a bez takzvaného „dýška“ sme reštauráciu neopustili. Na Floride ho máte dokonca automaticky prirátané k účtu. Za dvadsaťdvadolárový obed zaplatíte minimálne o štyri doláre viac a to ešte servírke pokazíte deň.

Štyri noci na Miami ale rýchlo ubehli a už sme sa presunuli do New Yorku. Od malička som pri každom filme, v ktorom bol, ochkala a dúfala, že raz toto mesto navštívim. Stalo sa. Našťastie, išla som s kamarátkou, s ktorou si v cestovaní veľmi rozumieme. Nie sme tie typy, ktoré potrebujú vidieť všetky turisticky vyhľadávané pamiatky. Radšej dávame prednosť práve ukrytým miestam z blogov či sa na ne opýtame náhodných okoloidúcich. Jedno dievča nám poradilo, nech si vezmeme „East River Ferry“, ktorý spája Manhattan s Brooklynom a Queensom. Lístok bol lacný a za ušetrené peniaze sme navštívili muzikál American in Paris na Broadwayi. Prekvapilo ma, že ľudia chodia do najpopulárnejšieho divadla v žabkách a tričkách na ramienkach. Presne to, čo som od Broadway očakávala, som tam aj našla. Predstavenie ma maximálne nadchlo.

Na Times Square muži ženám platia za to, že sa s nimi môžu odfotiť, keď sú hore bez, semafor nemá vôbec žiadny význam a pražské metro je oproti tomu newyorskému naozaj nádherné. V reštauráciách existuje „Happy hour“, kde za jedno jedlo zaplatíte dolár, takže som mala možnosť ochutnať ustrice v neskutočne drahej reštaurácií. Aj v múzeách si každý nájde to svoje, ale potrebuje si na to vyhradiť aspoň dva dni. Od moderného umenia cez múzeum Indiánov a môžete navštíviť aj múzeum sexu.

Záložný plán

K celej Amerike a hlavne k New Yorku sa nám bohužiaľ spájajú aj rôzne nepríjemné udalosti. Ground zero stále láka viac a viac turistov. Počas našej návštevy to bolo pätnásť rokov odo dňa útoku. V deň nášho odletu došlo na Manhattane a v New Jersey k výbuchom, ktoré zranili desiatky ľudí. Nám sa, našťastie, nič nestalo, len sme zmeškali lietadlo. Po dni čakania sme predsa len odleteli. Aj „homesickness“ nakoniec prišiel. Tešiac sa na Slovensko sme smútili za naším druhým domov, Texasom, a úplne iným životom, ktorý sme vďaka letu v USA mohli zakúsiť.