Stáž bola oveľa praktickejšia, v škole ťa naučia hlavne teóriu

Do rubriky Ostatní napsal Samuel Prílepok (Středa, 15. únor 2017)

Usilovná študentka medzinárodných vzťahov a anglického jazyka a literatúry Alexandra Katkinová cez leto získala výnimočnú skúsenosť. Vyskúšala si, aké je to pracovať na veľvyslanectve. Vysmiata a optimisticky naladená Saška sama hovorí, že práca na nás nespadne sama od seba. A práve preto by podobnú prax odporučila každému študentovi.

Kde si bola na stáži?

Absolvovala som trojmesačnú stáž na Veľvyslanectve Spojených štátov v Bratislave.

Aká bola náplň tvojej práce?

Pracovala som na tlačovom a kultúrnom oddelení, ktoré sa zameriava na verejnú diplomaciu a prezentovanie ambasády navonok. Či už išlo o sprevádzanie amerických občanov počas zahraničných návštev, organizovanie recepcií a eventov. Spolupracovala som aj so Slovákmi, ktorí v rámci študijných a akademických programov vycestujú do Štátov. Najzaujímavejší bol monitoring médií a práca s grantami, vďaka ktorej som sa dozvedela viac o prioritách a záujmoch ambasády na Slovensku.

Využila si pri práci vedomosti zo školy?

Jednou veľkou výhodou na našej univerzite je, že nás učia, ako pracovať s informáciami a následne ich efektívne spracovávať do podoby akademického textu. Fakt, že som si mohla sama vyberať z veľkej ponuky predmetov, mi umožnil prepojiť moje obory a špecializovať sa v oblasti americkej politiky a medzinárodných vzťahov. Tieto vedomosti som neskôr využila pri písaní práce, ktorú sme následne posielali do Washingtonu.

Ktoré schopnosti ti pomohli na stáži?

Jednou zo základných požiadavok pre prijatie bola výborná znalosť angličtiny. Okrem toho požadovali dobré organizačné schopnosti, zodpovedný prístup k práci a hlavne vôľu učiť sa a počúvať ostatných. Ambasáda funguje v zabehnutom kolobehu a keď do kolektívu príde nová osoba, musí sa učiť veľmi rýchlo, pretože nikto nebude mať čas jej všetko vysvetľovať miliónkrát. Na pohovore som musela demonštrovať, že viem pracovať v tíme a v prípade problému nájsť konštruktívne riešenie. Problém nastáva, keď človek nemá praktickú skúsenosť, na ktorej by takúto schopnosť demonštroval. V takom prípade všetko, čo poviete, ostáva len v teoretickej rovine a nemá až takú váhu.

Takže si už mala nejaké skúsenosti?

Pol roka predtým som absolvovala krátkodobú stáž v Prahe, kde som pomáhala pri organizovaní každoročnej konferencie v rámci Fora 2000. Robila som osobnú asistentku delegáta, ktorý prišiel na konferenciu zo zahraničia. Okrem toho som bola na dvoch polročných štúdijných pobytoch v Nórsku a Anglicku, vďaka ktorým som mala šancu spoznať nové krajiny a zistiť, ako funguje školský systém na zahraničných univerzitách.

Čo si musela spraviť pre miesto na ambasáde?

Proces od podania prihlášky až po potvrdenie o prijatí na stáž trval približne štyri mesiace. Na facebooku ambasády som videla, že z času na čas ponúkajú krátkodobé stáže pre slovenských študentov. V januári som im poslala životopis a vyplnený formulár so žiadosťou o stáž. Asi po mesiaci som dostala e-mail, v ktorom ma pozývali na pohovor. V tom čase som však bola na Erazme v Anglicku a nemohla som sa dostaviť na Slovensko osobne. Našťastie boli takí ochotní a umožnili mi absolvovať pohovor cez skype. O týždeň na to som sa dozvedela, že ma zobrali a budem musieť prejsť mesačnou bezpečnostnou previerkou. Jej absolvovanie je predpokladom pre nastúpenie na stáž. V apríli som kvôli tomu na chvíľu letela domov a v júli nastúpila.

Čo nové si sa naučila popri stáži?

V prvom rade som si uvedomila, aká je realita pracovného života. Naučila som sa viac o chode ambasády a čo zahŕňa povolanie kariérneho diplomata. Keďže som vždy túžila pracovať v diplomatických kruhoch, bola to obrovská skúsenosť. Tiež som spoznala kopec zaujímavých a šikovných ľudí, ktorí cestujú do Ameriky a následne prinášajú svoje skúsenosti domov na Slovensko. Bolo úžasné počúvať ich príbehy a zážitky. Motivovalo ma to pokračovať v svojom štúdiu a snažiť sa neustále zlepšovať. Uvidíme, možno aj mne sa raz podarí vycestovať podobne ako im.

Pomôže ti tvoje štúdium uplatniť sa v budúcnosti?

Minimálne v to dúfam (smeje sa). Ako som už spomínala, Masaryčka dáva študentom veľký priestor pre sebarealizáciu. Umožňuje nám vycestovať do zahraničia a študenti sú podporovaní pri svojich mimoškolských, so štúdiom súvisiacich aktivitách. To je podľa mna veľmi dôležité a dáva dobrý predpoklad pre uplatnenie v budúcnosti. Nájsť si prácu svojich snov hneď po štúdiu však nie je samozrejmosť, dalo by sa skôr povedať, že také prípady sú raritou. Štúdium je základ, na ktorom treba stavať, ale nikto nemôže očakávať, že v momente, keď opustí brány školy, sa na neho začnú hrnúť pracovné ponuky.

Aký je tvoj plán do budúcna?

Ak budem môcť, chcela by som sa venovať medzinárodným vzťahom, i keď ešte presne neviem, v akej podobe. Momentálne sa sústredím na dokončenie štúdia a dopísanie bakalárskej práce.

Odporučila by si svojmu mladšiemu ja v paralelnom svete niečo zmeniť?

Nezmenila by som nič. Určite by som si znova vybrala túto školu, pretože pokrýva to, čo ma zaujíma. Študenti zo stredných škôl idú na výšku mnohokrát s bublinou plnou očakávaní. S takouto bublinou som opúšťala strednú školu aj ja a až neskôr som zistila, čo štúdium medzinárodných vzťahov naozaj obnáša. Mnohí spolužiaci skončili, pretože ich nebavilo, čo študujeme a čakali niečo úplne iné. Odporučila by som využiť všetky dostupné príležitosti, ktoré škola, ale i okolie poskytujú. Napríklad taký Erazmus je úžasná príležitosť, ako sa dostať do zahraničia, vidieť svet a človek ešte dostane aj príspevok. Za normálnych okolností by si študent finančne nemohol dovoliť stráviť pol roka v Nórsku či Anglicku, platiť školné a žiť tam na vlastné náklady.

Čo je pre teba dôležitejšie, tvoja kariéra alebo rodinný život?

Obe sú veľmi dôležité, záleží samozrejme na osobnej preferencií. Niekomu vyhovuje venovať všetok svoj čas práci a budovaniu kariéry, zatiaľ čo iným to neprináša žiadnu satisfakciu. Ideál je, keď človek dokáže nájsť rovnováhu. Ja osobne si momentálne užívam študentský život a som rada študentom.