Predstavy a blízka budúcnosť

Do rubriky Téma čísla napsal Samuel Prílepok (Neděle, 25. březen 2018)

Známa ilustrácia z konca 19. storočia zobrazuje deti v škole s čudesnými slúchadlami na ušiach a hlavách. Tie sú zapojené do prístroja, do ktorého učiteľ hádže knihy a vybraný žiak ich melie ako mlynček. Z prístroja sa dostávajú do hláv žiakov vedomosti bez toho, aby deti pohli čo i len prstom. Teda, okrem toho, ktorý krúti mlynčekom, ale ten to asi dostal za trest.

Zaujímavá predstava našich predkov verila, že v budúcnosti nebudú musieť čítať ani sa učiť a vedomosti im do hláv naskáču samé len za pomoci prístroja. Dnes sme však v 21. storočí a nič podobné sa nanešťastie (alebo našťastie) zatiaľ nedeje.

Aj v tejto dobe máme o našej budúcnosti podobne zaujímavé predstavy. Hovoríme o nich skrze sci-fi romány, filmy či seriály. Jeden taký som nedávno pozeral. Volá sa Black Mirror.

Predstavte si, že vám zomrie váš milovaný partner, ktorý vám nesmierne chýba. Zo zúfalosti urobíte čokoľvek preto, aby ste ho mohli ešte raz počuť či vidieť. A v tom vám niekto povie, že tu tá možnosť je.

Stačí zoskenovať príspevky a aktivity na internete, ktoré váš milovaný napísal alebo urobil napríklad na Facebooku. Robot ich spracuje a bude si s vami písať. Následne mu dodáte zvukovú podobu partnerovho hlasu a telefonujete. Nakoniec pošlete aj fotografie a videá a domov vám príde balík s robotom, ktorý je presne ako váš zosnulý partner. Lenže je to robot.

To zatiaľ nie je realita, to je Black Mirror. Rozdiel medzi obrázkom z 19. storočia a seriálom z 21. storočia je, že zatiaľ čo obrázok zobrazoval želaný obraz budúcnosti, seriál ako Black Mirror vás prinúti zamyslieť sa nad tým, či tento náš technologický pokrok nepreháňame.

V čase, keď Elon Musk (Tesla Motors, SpaceX) varuje pred autonómnymi robotmi, v Saudskej Arábii získal prvý robot občianstvo a cestovný pas. Môžeme sa pýtať, kam taký robot asi bude cestovať, ale otázkou skôr je, či nás to má desiť alebo tešiť.