Recenzia: Nie je to nenávisť, ale túžba po lepšej budúcnosti

Do rubriky Kultura napsala Lucia Babjaková (Úterý, 2. říjen 2018)

„Čo je to za krajinu, kde ani nemôžem priznať, že som dobrá?“ hovorí si švédska raperka Silvana Imam, ktorá si svojou feministickou a antirasistickou tvorbou rýchlo získava fanúšikov. Pre nich sa neskôr stáva idolom. Dokumentárny bibliografický film uvedený na festivale Jeden svět Brno sa nazýva jednoducho – Silvana. Podarilo sa v ňom zachytiť momenty, v ktorých sa aj odhodlaná Silvana dostáva na pokraj svojich síl.

Film z dielne Miky Gustafsonovej, Christiny Tsiobanelisovej a Olivie Kastebringovej vyniká autenticitou vďaka hlavnej postave, ktorá neskrýva svoju sexuálnu orientáciu a rozhorčenosť voči jej krajine. Od prvej snímky divák pozoruje mnoho emócií a pocitov, ktoré sa v umelkyni odohrávajú. Už ako sedem ročnú ju vidíme v oblečení a s účesom v chlapčenskom štýle. Režisérky nám ponúkajú zábery, ktoré pomáhajú pochopiť uberajúci sa smer a význam jej tvorby.

Začiatok filmu sa odohráva od roku 2014, kedy jej hudba uzrela svetlo sveta. Nedá sa prehliadnuť energia a hnev, ktoré sprevádzajú každé vystúpenie, kde fanúšikovia doslova šalejú. Spočiatku môže pôsobiť na diváka jej prejav vulgárne či nenávistne. Neskôr s vývojom postavy si uvedomujeme, že to nie je nenávisť, ale túžba po lepšej budúcnosti jej krajiny a rovnocenných šancí na úspech. „Budem sa ďalej drať na miesta, na ktoré nepatrím, aby som priniesla zmenu,“ hovorí Silvana v jednom z rozhovorov. Keď začne chodiť s priekopníčkou feministického popu Beatric Eli, hovorí sa o nich ako o jednom z najsilnejších párov medzi LGBT komunitou, ktorý priťahuje pozornosť médií.

Po roku očakávaniach, rozhovorov a koncertov na Silvanu dolieha vyčerpanie, ktoré jej najbližší predpokladali. Začínajúca umelkyňa sa sťahuje na čas do úzadia. Réžia v tejto oblasti veľmi dobre pracovala s prostredím, v ktorom sa cez svoje krízové obdobie nachádzala. Film naberá pokojnejšiu atmosféru. Silvana hovorí o svojich strachoch a prehodnocuje, či jej tvorba nestráca prvotný význam. Po roku pauzy sa vracia na scénu s novou hudbou, do ktorej zakomponováva aj svojich rodičov, ktorí sú pre ňu oporou.

Téma feminizmu sa za posledné roky dostáva do povedomia čoraz viac. Veľakrát si pod pojmom predstavujeme klub neatraktívnych žien nenávidiacich mužov, nad ktorými sa vyvyšujú. Okrem toho, že film vyniká silou obohatiť perspektívu porozumenia významu feminizmu, Silvanin príbeh osloví minimálne tých divákov, ktorí si sami prešli cestou hľadania a prijatia samých seba. Ak mužské publikum prehodnocuje záujem o film, z hľadiska tematiky réžie, netreba sa toho obávať.