Scénický tanec na chmýří čepele

Do rubriky Kultura napsala Natália Saganová (Neděle, 15. listopad 2009)

Tanečné predstavenie „Floss on the edge“ bolo zaujímavým kultúrnym zážitkom. Určité očakávania sa splnili, iné nie. Choreografky a zároveň tanečnice boli len dve: Eva Navrátilová zo súboru Filigrán a Natřikrát a Dagmar Jiříčková z Oorphane a Union Runners. Predviedli publiku polhodinový výstup.

Po divadelnej stránke môžem vyzdvihnúť prejav tanečníc. Počas celého predstavenia si zachovávali herecký výraz a výstup naozaj prežívali. Tanec ako taký bol však chvíľami chaotický. Prvky baletu v ňom vyznievali veľmi dobre. Celkový dojem, bohužiaľ, kazila spleť pohybov, ktoré sa nedajú zaradiť do konkrétneho tanečného štýlu. Súbor Filigrán, je známy veľmi originálnym prejavom a choreografiami. Mix hudby pôsobil naozaj emotívne. Divák mohol vidieť a precítiť súhru medzi tanečnicami a melódiou. Avšak predstavenie pre laického diváka bolo, myslím, nezrozumiteľné. Scénický tanec nie je jednoduchý na pochopenie a toto predstavenie to dokazuje.

Názov „Floss on the edge“ teda „Chmýři čepele“ sám o sebe veľa neprezrádza. Choreografia mi ale nepovedala o nič viac. Určité náznaky myšlienky tu boli, ale skôr, ako by som pochopila predstavenie, výstup skončil. Čierno-biele kostýmy navodzovali dojem, že pôjde o boj dobra a zla, dobrej a zlej stránky osobnosti, ale tanec tento názor úplne vyvrátil. Viac som význam kostýmov nepochopila, zrejme v tom ani netreba hľadať skrytý zmysel. Myšlienka prechodu cez divákov jednej z tanečníc bola nápaditá, ale celkovo nezapadala do choreografie. Kladiem si otázku, prečo tadiaľ vlastne išla? Bolo to pre lepšiu interakciu s divákmi? Možno.

Účasť na predstavení bola dosť veľká. Je vidieť, že naši študenti majú záujem o kultúru, no na druhej strane, nie vždy ich zaujme. Počas predstavenia niekoľko z nich odišlo. Záverečný potlesk bol aj napriek tomu mohutný.