Hlúpy Hamlet

Do rubriky Kultura napsala Natália Saganová (Pondělí, 7. prosinec 2009)

Na našej fakulte sa predstavilo divadelné zoskupenie Potrvá s ich netradičným poňatím divadelnej klasiky Hamlet. Hru nazvali Ofélie: čas na lásku. S predlohou má však hra spoločné len veľmi málo.

Hamlet je zobrazovaný ako jemne zaostalý mladý muž, ktorý si ani nie je istý tým, či už jeho svadba bola alebo prišiel len veľmi skoro. Ofélia je na druhej strane výraznou postavou. Je to namyslená žena, ktorá chce muža kvôli jeho moci a postaveniu a nie pre to, že by ho naozaj milovala. Režisér načrtáva vzťah medzi ňou a kráľom, ktorý je do nej zamilovaný, avšak nedozvedáme sa, či medzi nimi ide len o platonickú záležitosť. Kráľovná zatiaľ píše zamilované listy svojmu synovi namiesto Ofélie a snaží sa naplánovať celú svadbu. Ďalšou satirickou postavou je Horacio. Ten je samozrejme tiež zamilovaný do Ofélie, tá však jeho lásku neustále odmieta. Zaujímavý obraz Horaciových citov sa divákovi naskytá vo chvíli, keď herec s pomocou mikrofónu predstiera, že masturbuje, a pritom sa vyznáva zo svojej lásky k Ofélii.

Zvláštnymi postavami sú tiež dvaja komici, ktorí zo začiatku nijak nezasahujú do deja, skôr sa zdá, že sa sami rozprávajú mimo hry a vymýšľajú príbeh. Zrazu sú však súčasťou deja ako ostatné postavy. Tento zvrat mi nie je úplne jasný. Keď je postava postavená mimo hru a predstavuje inú líniu, nemala by vstupovať do deja. Ak áno, pre diváka by to malo byť niečím vysvetlené. Preto aj tieto dve postavy vyvolávajú skôr zmätok ako súhru s dejom.

Poslednou postavou je neznámy muž, ktorý sa objaví vo chvíli, keď sa Ofélia má vydať za Hamleta. Suverénne sa postaví vedľa Ofélie a vezme si ju za ženu. Hamlet stojí v pozadí, nechápavo hľadí na celú situáciu a matka ho upokojuje slovami, že mu nájdu lepšiu manželku.

Hra plná protikladov

Ak by postavy neprezradili svoje mená, asi by mi ani nenapadlo, že by predstavenie malo mať niečo spoločné so Shakespearovou hrou. Niektoré obrazy vyvolávajú úsmev na tvári, iné sú trochu mätúce. Hudba, doplňujúca vydarené texty, vytvára chvíľami rušivý dojem. Niektorí herci podávají naozaj dobré výkony, ako napríklad Hamlet a Horacio. Aj dvaja komici dokážu divákov pobaviť. Ale Ofélia pôsobí umelo, ako keby svoje repliky len naučene odriekala bez nejakého väčšieho citu.

Kulisy k tejto hre sú veľmi jednoduché, ale to vôbec nevadí. Ako sa hovorí, menej je niekedy viac. Kostýmy dotvárajú charaktery postáv. Kráľovi z príliš malého saka vytŕča bruško, čo navodzuje dojem vladárov sediacich celý deň na tróne a nič nerobiacich. Jedinou činnosťou, ktorú si u neho viem predstaviť, je napchávanie sa. Hamlet je oblečený v zvláštnych starých teplákoch, dokresľujúcich postavu hlúpejšieho chlapca.

Táto hra diváka pobaví, ale neprináša nič nové, čo by zanechalo hlbší dojem.