Ľudia na fakulte by spolu mali viac hovoriť | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 25. ročník

Ľudia na fakulte by spolu mali viac hovoriť

Do rubriky Minitéma napsal Lukáš Sabovčik (Pondělí,  9. květen 2011)

Úloha univerzity v 21. storočí. Tak znie spoločenská téma pre cyklus debát, za ktorými stojí tým v čele s Lukášom Kuchtou. Študent histórie a sociológie popísal nielen projekt Univerzita 21, ale hovoril aj o neúspechu so študentskou úniou. Svoj názor vyjadril aj na odchod Masarykových debát z fakulty.

Čo ťa vedie k tomu, že sa angažuješ vo fakultnom dianí?

Začal som robiť v rádiu program Summit, čo je študentský pohľad na medzinárodné dianie. Tam som sa začal stýkať a baviť s ľuďmi o rôznych veciach, produkoval som príspevky a to ma akosi vypudilo. Potom prišla kauza s naskenovanou knižkou, v ktorej som sa začal angažovať, pretože sa to dotklo môjho citu pre spravodlivosť. To ma ešte viac integrovalo do fakultných aktivít a Univerzita 21 bola akýmsi vyústením toho, o čo som sa zaujíma.

Prečo si sa rozhodol usporadúvať práve debaty?

Je tu mnoho vecí na riešenie a týmu, ktorý cyklus pripravuje sa zdalo, že je potrebné, aby sa tu ľudia začali verejne baviť o verejných veciach. Zmyslom projektu je urobiť diskusiu o tom, čo univerzita je, aké má funkcie, úlohy, ako má fungovať, ako sa tam jednotliví ľudia majú správať a podobne. Chceli sme najprv preskúmať princípy vo všeobecnej rovine, pretože od nich a od porozumenia tých vecí sa odvíja riešenie všetkých tých konkrétnych káuz, problémov a toho, čo sa tu bude diať ďalej.

Splnili za ten čas tieto diskusie tvoju predstavu, ktorú si mal na začiatku?

Myslím, že sme na pol ceste. Celú prípravu, aj keď to nemuselo byť úplne vidieť, sme brali poctivo. Pre mňa, ako usporiadateľa, to určite účel splnilo. Malou výhodou týchto diskusií je, že sú veľmi otvorené. Chodí tam okolo päťdesiat až šesťdesiat ľudí, takže to je neformálne a človek sa tam môže nezastierane dozvedieť, ako sa niektoré veci majú.

Bol si zatiaľ spokojný s výberom hosťov?

Uvedomujeme si, že sme amatéri, že to aj tak trochu vyzerá, ak to však vezmeme do úvahy, tak to spĺňa svoju funkciu. Hodláme pokračovať ďalej, máme ďalšie plány a chceli by sme to neustále vylepšovať. Čas je ale obmedzený, prostriedky a naše schopnosti nie sú nekonečné. Robíme, čo môžeme. Musím sa však pochváliť tým, že sme do diskusií dostali filozofa Jana Sokola, takže to nebolo len tak, že zájdeme o dve poschodia vyššie a niekoho zavoláme. Takisto sme sa podieľali na predvolebnej diskusii Rektor 2011 – kandidáti verejne, čo bola jediná debata, kde všetci kandidáti boli pohromade. Aj na tom je vidieť naša snaha.

Odkiaľ beriete zdroje a financovanie?

Financujeme to z vlastného vrecka. Na rozdiel od Masarykových debát sme boli schopní vyjednať aulu zadarmo. Ale je potrebné urobiť letáčiky a podobne, takže napríklad na to som spotreboval svoj toner.

Nenarážate na nejaké prekážky zo strany fakulty?

Nemôžem povedať, že by k tomu fakulta bola úplne neústretová, to nie, veď sme mali zadarmo aulu. Ale myslím si, že je tu potenciál na viac, že by nám to fakulta mohla trochu uľahčiť a urobiť pre to ešte o máličko viac.

Zdá sa ti, že študenti takéto aktivity prijímajú dobre a sú tomu otvorení?

Povedal by som, že to je katedra od katedry a odbor od odboru iné. Politológia a medzinárodné vzťahy sú hyperaktívne, potom sú také katedry, kde tí študenti veľmi aktívni nie sú, ako je trebárs sociológia, ktorú študujem. Takže ak niečo robím, paktujem s ľuďmi z politológie, pretože sú schopní do niečoho ísť. Ak to však vezmeme v porovnaní napríklad s Filozofickou fakultou, ktorá je niekoľkonásobne väčšia, tak naša fakulta na tom stojí veľmi dobre. Myslím, že aj v celouniverzitnom porovnaní je tu tých spolkov najviac, hoci sú často „neviditeľné“.

Čo si myslíš o tom, že Masarykove debaty museli z fakulty odísť?

Pre fakultu je to samozrejme škoda, ale dobre jej tak, keď k tomu nemá vôľu. Ináč je to dobré pre univerzitu, pretože ich to vyhnalo do väčšieho priestoru a tak sa budú snažiť byť troška viac „celouniverzitní“ a nefixovať sa len na jednu ulicu.

A čo projekt študentskej únie, o ktorú si sa snažil?

Na západe je úplne bežné, že sa študentské spolky alebo študenti združia do únie. Tá je istou zastrešovacou inštitúciou, ktorá má nejakú slušnú budovu a v nej sú ľudia, ktorí presne vedia, čo a ako vyriešiť. Nie je to žiadna novinka a má to svoju tradíciu. Bohužiaľ tu v Brne je to vnímané ako nový socialistický zväz mládeže, v ktorom niekto bude tým spolkom zhora hovoriť, čo majú robiť a ako sa majú správať. Je tu k tomu akási apriórna averzia akokoľvek sa organizovane združovať. Robiť niektoré veci spoločne sa oplatí aj čisto ekonomicky. Šetrí to množstvo nákladov, času a práce, než keď si každý musí všetko obísť, zistiť a naučiť sa sám za seba.

Takže sa to neujalo?

Pýtal som sa u vás v Halase a v spolku Presahy. V Halase mi bolo povedané „Áno, držíme ti palce“, čo je tak troška prístup fakulty. A v Presahoch mi povedali, že už to tu skúšali, ale nebol o to žiaden záujem. Ešte som sa bavil s človekom z akademického senátu, ktorý to takisto skúšal. No neuchytilo sa to. Ale tento pokus, ktorý bol ešte pred Univerzitou 21, ma primäl k tomu, že by ľudia na fakulte mali spolu viac hovoriť.

Lukáš Kuchta
Študent histórie a sociológie
Založil iniciatívu Univerzita21, v rámci ktorej vedie cyklus diskusií Role univerzity v 21. storočí
Hosťami na diskusiách boli napríklad osobnosti Ivo Možný a Jan Sokol

Zoznam diskusií:
Co je to univerzita
Hostia: prof. Libor Musil, prof. Martin Wihoda, Petr Soukeník
Vědec vs. pedagog?
Hostia: prof. Josef Bejček, prof. Ivo Možný
Akademická svoboda a odpovědnost
Hosť: prof. Jan Sokol
Rektor 2011, Kandidáti veřejně (spolupráca na organizácii predvolebnej debaty k voľbe rektora MU)
Hostia: doc. Mikuláš Bek, prof. Petr Dvořák, prof. Ivan Holoubek, doc. Ladislav Janíček, prof. Jiří Zlatuška

blog comments powered by Disqus