O spolupráci a porozumení

Do rubriky Rubriky napsal Martin Habčák (Úterý, 28. říjen 2008)

Ako sa u nás zvykne hovorievať, na kvalitu sa počkať oplatí. Áno, hádate správne. Práve ste sa jej dočkali. Samozrejme, nepíšem o sebe. Veď po tom, čo ma náš editor Sáša Průša na poslednej redakčnej rade zaradil do šiestej žurnalistickej ligy, by som ani nemohol. Píšem o dvoch veľkých návratoch, pričom oba sa týkajú mojej rodnej slovenčiny.

Prvým, tým veľkým, je návrat ku koreňom. Po dvoch rokoch českej okupácie (počas ktorej sa v tejto rubrike dokonca vyskytli nemiestne narážky na národ jej stvoriteľa), sa Nahlas vracia opäť do slovenských rúk. Slovenská sekcia vstáva z popola a toto je prvý krok k ovlád…, vlastne, k národnostnému zmieru v Halase.

O tom nakoniec svedčí aj druhý návrat slovenčiny – rovno do celého časopisu. Jeden by neveril, ako veľmi tam chýba. Totižto, ja ako jediný Slovák v redakcii píšem po česky – predsa len, treba myslieť aj na spolužiakov, so slovenčinou si neveľmi tykajúcich. Po nejakom čase však tento stav Sáša (ktorý si inak nikdy nenechá ujsť príležitosť rypnúť si do čohokoľvek slovenského) odmietol ďalej akceptovať. Rozhodol sa ma prostredníctvom svojej editorskej autority primäť k tomu, aby som začal písať vo svojom materinskom jazyku. Nakoniec sme po diskusii dospeli k peknému kompromisu (spomínate si na zmier z predošlého odstavca?), ktorý zabezpečí pravidelnejší prísun ľubozvučných slabík a tónov priaznivcom krajiny pod Tatrami.

Porozumenie však v Halase nefunguje len v rovine česko-slovenských vzťahov. Omnoho dôležitejšia je spolupráca redaktorov, bez ktorej by to často jednoducho nešlo. Veľakrát sa napríklad stane, že článok je príliš rozsiahly alebo spracovávaná téma príliš zložitá. Preto občas z redakčnej rady vzídu dvoj- či trojčlenné akčné skupiny, ktoré potom neúnavne dobiedzajú na vedenie fakulty, či obchádzajú nespočet zdrojov pre získanie čo najobjektívnejšieho pohľadu na vec. Nakoniec, dve hlavy vždy vymyslia viac, ako jedna.

Posledný druh spolupráce prebieha práve v týchto dňoch, nazvime ho pracovne „zmiešané partnerstvo“. Keďže nám vďaka úžasne efektívnej reklamnej kampani aj tohto roku pribudlo mnoho nových tvárí, neostáva starej garde nič iné, len sa týchto tvárí ujať a trochu im poradiť pri rozbiehaní ich halasáckej kariéry. Má to mnoho výhod – nové posily sa v Halase rýchlo zorientujú, a navyše je poruke hneď niekto, kto vypracuje všetkými milovanú anketu.

Teraz nám už ostáva len dúfať, že podobné porozumenie, aké sa vyskytuje v Halase, prejavia aj vyučujúci pri opravovaní seminárok či priebežných testov. A keby náhodou neprejavili, ešte stále je tu Halas. :)