Tento semester nebehám na šalinu, ale na loď

Do rubriky Okénka napsala Annamária Ondrejková (Čtvrtek, 28. leden 2016)

Nikdy nehovorte portugalskému taxikárovi, ktorý vás vezie z letiska, že nepoznáte jeho obľúbený futbalový tím. Inak za to draho zaplatíte. Nepomôže vám ani výhovorka, že vo vašej krajine je národný šport hokej. Našťastie som to zistila hneď po príchode do Lisabonu, kde som v septembri odišla na výmenný pobyt. Na Escola Superior de Comunicação Social študujem žurnalistiku a marketing v angličtine.

Škola, ktorú navštevujem nepatrí medzi top univerzity sveta. Podľa rankingu je na tom horšie ako Masarykova univerzita. S tým som bola uzrozumená už pred odchodom. Neprekážalo mi to, pretože som si povedala, že v prvom rade si chcem zlepšiť angličtinu a stráviť päť mesiacov bez nudy, pri oceáne a v teple.

Späť na strednej škole

Hneď na začiatku nás riadne potrápil rozvrh. Predmety, ktoré mali byť v angličtine, boli v portugalčine. Rovnako sme mali problém si zapísať nové predmety, pretože triedy už boli plné a profesori neústretoví. Keď už sa nám podarilo zapísať si tie predmety, o ktoré sme mali záujem, tak sme sa začali cítiť ako na strednej škole.

Oproti systému v Brne boli hodiny osobnejšie. Každý týždeň má skupina študentov prezentáciu, z hodiny na hodinu musíme čítať texty, z ktorých mávame domáce úlohy. Niektoré texty sme dokonca na hodine čítali spoločne nahlas. Na jednej strane kvitujem, že sa na hodiny pripravujem priebežne, no na druhej strane sa vôbec necítim ako na vysokej škole. Nie je to len môj pocit, ale aj ostatných spolužiakov- erazmákov.

Dojem umocňuje aj to, že mnohí naši portugalskí spolužiaci sú oveľa mladší. V jednej triede tak vedľa seba sedia študenti, ktorí majú „-násť“, ale aj dvadsaťpäť.

Portugalci za školu platia

Keď som v prvý deň v novej škole uvidela bankomaty, nevedela som, čo mi tým chcú naznačiť. Neskôr som zistila, že v Portugalsku sa za vysokoškolské vzdelanie platí. Do osemnásteho roka, kedy Portugalci ukončujú takzvanú dvanástu triedu, majú štúdium úplne zadarmo. Až potom začína byť vzdelávanie platené. Na štátnych vysokých školách sa poplatok pohybuje okolo stodvadsať eur mesačne, čiže ročne si študent za vzdelanie zaplatí viac ako tisíc eur. V prípade štátnych vysokých škôl časť školného platí študent a zvyšok dopláca štát. Na súkromných univerzitách je školné niekoľkonásobne vyššie, hoci kvalita vzdelávania je nižšia. Študent platí za rok aj cez päťtisíc eur.

Portugalskí študenti sa však na školné nesťažujú. Berú to tak, že väčšiu časť za nich platí štát a študenti zo sociálnych rodín majú školné odpustené alebo znížené.

Drahšie cestovanie

Lisabon je cenovo prijateľné mesto pre Erazmus. Príspevok okolo 300 eur na mesiac mi pokryje ubytovanie a cestovné, čo sú dve najväčšie položky v mojom rozpočte.

Najväčší finančný rozdiel je v mesačnom cestovnom lístku. Zatiaľ čo v Brne za trojmesačný lístok zaplatím okolo 35 eur, tu len mesačný lístok stojí 46 eur. Do školy chodievam loďou a metrom. V živote som si nepomyslela, že raz budem využívať loď ako cestovný prostriedok do školy.

Ceny potravín sú však porovnateľné s tými na Slovensku alebo Česku. Niečo je lacnejšie, niečo drahšie, takže sa to nakoniec spriemeruje.

Európske San Francisco

Lisabon mi veľmi pripomína San Fancisco. Má podobnú polohu pri oceáne, rovnako ho trápia hrozby silných zemetrasení. Taktiež je postavené na kopcoch. Premávajú v ňom historické električky a je špecifické architektúrou domov. V San Franciscu turisti obdivujú útulne pôsobiace domčeky rôznych farieb, tu sú zas domy obložené charakteristickou tradičnou kachličkou, ktorá sa volá azulejos. Lisabon je nádherné mesto s ešte krajšou kultúrou a históriou. A kto nemá rád ponevieranie sa po bočných lisabonských uličkách, sú tu ešte nekonečne dlhé pláže, ktoré obmýva Atlantik.

Som presvedčená, že každý erazmák, ktorý si vybral Lisabon, mal vo svojom „Must to see“ liste surfovanie. Rovnako ako aj ja, ale zatiaľ som sa k tomu ešte nedopracovala. Keďže surfovanie je celoročný šport, tak sa utešujem, že do januára, kedy odchádzam, mám ešte čas.