Prvým útokom na halasácke istoty sa stala rezignácia Kláry Slivoňovej na post šéfredaktorky, ktorú nahradila dovtedajšia zástupkyňa Nikola Krejčířová. Jej post sme pre istotu zrušili, pretože nikoho tak dobrého ako bola Nikola by sme aj tak nezohnali. Potom to už išlo, ani čo by lavínu spustil. Naša najobľúbenejšia a jediná korektorka Lída Randusová sa rozhodla radšej venovať svoje jazykové nadanie bakalárskej práci a na podobné chodníčky sa vydal aj náš dvorný humorista Igor Dostál.
Aby toho nebolo málo, rapídne sa rozšírila skupina redaktorov pôsobiacich v ďalekých krajoch, kde sa hovorí nám málo zrozumiteľnými jazykmi. Na neprítomnosť Pavla Šímu sme si už mohli zvyknúť, nakoniec, v každom čísle sa nám prihovára vo svojom libanonskom okienku. Nováčikmi v tejto kategórii sú editorka Hanka Trčková, toho času zarezávajúca v Slovinsku, investigatívny redaktor Standa Kamenský pôsobiaci v konkurenčnej redakcii MF Dnes v Olomouci, no a nakoniec ja sám, dnes a denne šušlajúci v Poľsku. Z nejakého mne záhadného dôvodu sa však v redakcii rozhodli, že mi pridelia exkluzívny priestor hneď vedľa Pavla, takže o moje slovenské duchaplnosti neprídete ani počas tohto semestra.
Jeden by si pomyslel, že na redakčných radách teraz sedí snáď už len šéfeditor Sáša Průša a rozoberá tam sám so sebou, ako by malo vyzerať budúce číslo (čím netvrdím, že tak predtým nečinil aj v prípade natrieskanej „zasadačky“). Opak je však pravdou. Na redakčných radách to teraz žije tak, ako možno ešte nikdy predtým. Nielenže sa už do výrobného procesu naplno zapojili nováčičky (od slova nováčik) zo septembra minulého roku, ale s novým semestrom sa objavili aj ďalší nádejní redaktori a redaktorky. Je až záhadou, prečo sa tak udialo práve teraz a v tak hojnom počte. Odpoveď je nečakane jednoduchá.
Možno ste si všimli, že v posledných vydaniach Halasu prebehla náborová kampaň. No tak presne tá bola úplne nanič, keďže všetkých pritiahla Martina Pelcová, jedna z oných septembrových nováčičiek. Neviem, či to je silou jej osobnosti, alebo má len marketingový talent, každopádne by som odporúčal vedeniu zamyslieť sa nad tým, či by nebolo výhodné prideliť jej funkciu náborového pracovníka. Onedlho by sme sa možno vďaka Martininým schopnostiam dostali do situácie, kedy by bolo nutné vypisovať na jednotlivé články výberové konania alebo rozšíriť Halas do podoby zborníku.
Každopádne, najdôležitejšie pre nás všetkých je, že budúcnosť Halasu je v tejto chvíli aspoň personálne zaistená. My starci mimo redakcie si teda môžeme v kľude vychutnávať radosti a strasti bežného života a občas skontrolovať, čo sa to v tom našom časopise vlastne deje. Tak nieže nám tam narobíte bordel! ;)
blog comments powered by Disqus