Oranžová revolúcia | Halas Časopis studentů Fakulty sociálních studií. 27. ročník

Oranžová revolúcia

Do rubriky Okénka napsal Martin Habčák (Úterý, 10. listopad 2009)

Pre všetkých dvoch mojich fanúšikov, ktorým v poslednom čísle niečo chýbalo, mám dobrú správu. Poľské okienko je späť. A keďže by sa patrilo zachovať nejakú kontinuitu, začnem tam, kde som naposledy skončil. Vo svete krasnoludków.

Krasnal do každej domácnosti

Krasnal, to nie je nič iné ako poľská verzia trpaslíka. Tie vroclavské sú však výnimočné. Na rozdiel od českých záhradných kolegov ich môžete stretnúť na ulici, v kaviarni, na futbalovom štadióne či dokonca v kúpeľoch. Niet sa čomu čudovať, ich počet už vysoko presiahol stovku. Pred malými kovovými človiečikmi jednoducho neuniknete. Zvlášť, ak sa z nich medzitým stal symbol prestíže.

Každá firma či inštitúcia chce mať svojho reprezentanta. Krasnal pred bankou rozdáva peniaze, krasnal pred knižnicou číta knihu a krasnal pred kasínom hrá na automate. Jeden dokonca jazdí na streche električky. Neodolala ani akademická pôda. Každá z vroclavských univerzít má aspoň jedného, Uniwersytet Wrocławski ich má až troch. Pred katedrou psychológie sedí na gauči „Freudek“, na dvore katedry geológie sa po skale túla „Geolog“ a v budove právnickej fakulty „Paragrafek“ hrdo drží paragraf.

„Nie ma wolności bez krasnoludków“

Táto dnes už trochu komerčná záležitosť odkazuje na prekvapivo závažné udalosti. Na začiatku totiž stál „Pomnik Krasnoludka“ odhalený mestom na mieste, kde študentské hnutie Pomarańczova Alternatywa v roku 1988 zorganizovalo svoj najväčší happening „Rewolucja Krasnoludków“. Zúčastnilo sa ho vtedy 15 000 ľudí v trpasličích kostýmoch a jeho rozohnanie značne skompromitovalo poľský komunistický režim. Nielen v zahraničí, ale hlavne doma. Jeden z účastníkov to vystihol dokonale: „Môžeš brať vážne policajta, ktorý sa ťa pýta, prečo si sa zúčastnil nelegálneho zhromaždenia trpaslíkov?“

Okrem tejto akcie hnutie zorganizovalo viac ako tridsať happeningov, medzi inými aj stretnutie na Snežke pod názvom „Bratnia Pomoc wiecznie żywa“ dva dni pred výročím okupácie Československa. V tom čase bol Vroclav asi najslobodnejším a najveselším miestom v celom komunistickom bloku. Práve tu sa koncentroval poľský študentský odpor, ktorý si zvolil cestu intelektuálnej pouličnej recesie. Komunisti boli bezradní, pretože akokoľvek by sa zachovali, vždy by z toho vyšli ako idioti.

Aj vďaka tomu sa tu mohol dva týždne pred Novembrom 1989 konať „Festival nezávislej československej kultúry“, kde sa prvýkrát po dvadsiatich rokoch objavil Karel Kryl. Aj vďaka tomu je tu pomník obetiam z Tien-an-men. Aj vďaka tomu je dnes Vroclav otvoreným mestom, kde si vážia slobodu. Dúfam, že po dvadsiatich rokoch si ju ešte stále vážime aj my, tam doma.

blog comments powered by Disqus