Nepriateľ ukazuje svoju silu hneď od začiatku. Máte pocit, že na FSS je neflexibilné študijné oddelenie? Skúste sa postaviť do niektorého z tunajších tridsaťminútových radov a dúfať, že dvere pred vami sú práve tie, do ktorých máte naozaj vkročiť. Z tých desiatich je pravdepodobnosť vcelku vysoká. Že je ľahšie si zistiť všetky potrebné informácie už predtým? To by iste bolo, ale nie je kde.
Papiere, pečiatky a krieda
Ak však trafíte správne, je čas vyfasovať študentský preukaz (čo nie je synonymum pre ISIC) a index. Počítače k tetám úradníčkam ešte nedorazili, a tak je nebohý žiadateľ vedený v jednom z obrovských registrov. Vyhľadávanie v nich je vždy obľúbenou kratochvíľou všetkých zúčastnených strán. Po identifikácii už stačia len dve fotky, trochu lepidla, tri podpisy, štyri pečiatky a vroclavský študent je oficiálne na svete.
Svet je to však vcelku nehostinný. Ak má študent šťastie a vyhne sa mnohým univerzitným budovám, v ktorých na ľudí útočí padajúca omietka, rozhodne sa nevyhne inhalácii starého dobrého kriedového prachu, sediac na ešte staršej a ešte lepšej stoličke, ktorú u nás dôverne poznáme z pôsobenia na vzdelávacích inštitúciach nižšieho stupňa. Elektrické zásuvky v učebniach pre istotu nevedú – on ten boj o ne by aj tak asi nebol veľmi pekný.
Cesta do informatického praveku
Študent sa nemusí strachovať ani o počítače. Nejaký je totiž vždy voľný – od desiatej do tretej a výlučne pre členov katedry, pre ktorú je určený. Niektorým katedrám počítače nepridelili. Smola. Vysvetľovať na takomto mieste význam skratky CPS snáď ani nemá zmysel.
Kopírky na rozdiel od počítačov sú – ale v súkromných rukách. V stánkoch na univerzitných chodbách, v kioskoch na ulici, alebo rovno v kopírovacích obchodoch. Ceny sú priamo úmerné tomu, že kopírovať treba. Kníh je totiž málo a aj tie sú decentne zahrabané v niektorej z mnohých miniknižníc všakovakých ústavov a katedier. E-learning a naskenované materiály neexistujú. Neexistuje ani IS, všetko beží vo vyjazdených analogických koľajách. Nástenky, oznamy, zápisy, indexy. Jednoducho tip-top.
Deň na univerzite môže človeka samozrejme vcelku vyčerpať a vyhladovieť. Nech ale nepočíta so žiadnou menzou. Poľsko je prudko kapitalistická krajina a dáva študentovi slobodnú vôľu a možnosť výberu. Môže si zájsť na lacný obed do mliečneho baru a dúfať, že nestretne žiadneho žobráka či bezdomovca, môže si skočiť na trochu drahší obed do reštaurácie a dúfať v lepšiu brigádu, alebo si môže skočiť do obchodu, nakúpiť tresku so žemľou a dúfať, že raz aj sem importujú rožky.
Vroclavský študent však na duchu neklesá. To všetko má aj svoje výhody. Na konci si totiž môže povedať, že ak prežil v tejto akademickej džungli, prežije aj všetko ostatné. A o tom predsa univerzitné vzdelanie je. Teda, minimálne vo Vroclave si to evidentne myslia.
blog comments powered by Disqus